Dionýz Štúr po štúdiách v Bratislave, Modre, Viedni a Banskej Štiavnici nastúpil v roku 1850 do Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Od roku 1885 bol jeho riaditeľom až do odchodu do penzie v roku 1892. Venoval sa botanike a predovšetkým geológii. Pri geologickom výskume v teréne strávil veľa času na rôznych miestach monarchie. Poznatky využil v zostavovaní geologických máp. Vedecké práce písal výlučne po nemecky s výnimkou niekoľkých v slovenčine. Stál pri zrode Matice slovenskej. Vo svojom testamente venoval 15 tisíc zlatých Matici českej na podporu slovenských študentov (v tej dobe bola už Matica slovenská z rozhodnutia uhorskej vlády zrušená). Je pochovaný na evanjelickom cintoríne vo viedenskej časti Matzleinsdorf.
Podľa posmrtnej masky D. Štúra vymodeloval sochár J. Moser bustu, ktorá bola predlohou pre mramorovú bustu od sochára R. Schröera. Tá je dnes vo vestibule geologického Bundesanstaltu vo Viedni. Podľa nej vyhotovil sochár Jozef Pospíšil kópiu z patinovanej sadry. V roku 1958 z nej vyhotovili bronzový odliatok, ktorý je dnes vystavený na mramorovom podstavci vo vstupnom priestore Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra na Patrónke. Aj sadrová busta je v majetku ŠGÚDŠ.
Oto Miko, Eva Nelišerová: Podoby Dionýza Štúra, in: Pamiatky a múzeá 6/1993, str. 38-39
