Hudobný skladateľ a etnomuzikológ Béla Bartók sa narodil v rodine riaditeľa sedmohradskej školy. Jeho matkou bola učiteľka z bratislavskej rodiny, ktorá sa narodila v Martine. Obaja Bartókovi rodičia boli hudobne nadaní, v detskom veku mu zomrel otec. Rodina sa viackrát presťahovala kvôli pracovnému miestu matky, ktorá sa synovi snažila priebežne zabezpečovať učiteľov hudby. V roku 1892 prvýkrát prišli do Bratislavy, bývali u matkiných príbuzných na Štefánikovej ulici. Po ročnom pobyte v rumunskej Bystrici sa do Bratislavy v roku 1894 presťahovali natrvalo. Do kráľovského katolíckeho gymnázia nastúpil už v čase prvého príchodu do Bratislavy, ukončil ho v roku 1899, v Bratislave prvýkrát verejne koncertoval ako 11-ročný. Počas štúdií na hudobnej akadémii v Budapešti už bol známy ako klavírny talent a tak mu organizátor spoločenského hudobného života v Bratislave Ján Batka v roku 1903 sprostredkoval zoznámenie so známym dirigentom Hansom Richterom. Pod Richterovým vedením vystúpil nasledujúci rok v Manchestri, kde orchestrálne prezentovali Bartókovu symfóniu Kossuth. Popri zamestnaní klavírneho učiteľa v Budapešti komponoval a venoval sa zberu maďarských ľudových piesní a piesní okolitých národov. V roku 1940 pred silnejúcim fašizmom opustil Maďarsko. Zomrel v New Yorku v roku 1945, v roku 1988 jeho ostatky previezli na budapeštiansky cintorín.
V Bratislave na dome na Špitálskej ulici, kde Béla Bartók býval s matkou a sestrou v rokoch 1894 až 1908, mu 17. apríla 1971 odhalili pamätnú tabuľu s portrétnym reliéfom. Jej autorom je sochár Ladislav Snopek.
Gabriel Dušinský: Bratislavská topografia Bartókovho života, in: Hudobný život 5/1981, str. 5;
Frank Viliam: Busty a pamätné tabule významných hudobníkov v Bratislave, máj 1973, Bratislava str. 5-6
