Andrej Kmeť bol za rímsko-katolíckeho kňaza vysvätený v roku 1865. Po krátkom kaplánskom pôsobení v Senohrade bol farárom v Krnišove a Prenčove. Popri pastoračnej činnosti bol spoločensky veľmi aktívny. Venoval sa botanike (jeho doménou boli najmä ruže), národopisu a archeológii. Propagoval výšivky a čipky z Hontu na výstavách v Európe. V Beši vlastnoručne vykopal kostru mamuta, ktorú daroval múzeu v Martine. Z jeho publikovaných národopisných diel sú známe predovšetkým práce o Sitne. Stál pri založení Matice slovenskej, Spolku sv. Vojtecha, katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom a gymnázia v Martine. Vyvinul veľké úsilie o založenie vedeckého slovenského ústavu, ktorého výsledkom bol vznik Muzeálnej slovenskej spoločnosti v roku 1895. Stal sa jej prvým predsedom.
Andrejovi Kmeťovi v roku 1971 odhalili pomník v parku na Kmeťovom námestí. Predstavuje ho úzky kamenný pylón, priamo do ktorého je vytesaný reliéf tváre s poprsím. Autorom pomníka je sochárka Alina Ferdinandy.
