15. gardový paradesantný pluk 4. gardovej paradesantnej divízie
V archívnych dokumentoch portálu pamyat-naroda.ru je záznam o 11 vojakoch 15. gardového paradesantného pluku 4. gardovej paradesantnej divízie, ktorých hroby mali byť v Prievoze. Podľa súbornej knihy padlých pluku boli pochovaní v samostatných hroboch na pravom brehu Malého Dunaja pri transformátorovej stanici. Z uvedeného počtu treba však vyradiť vojaka Dejneku, ktorý pravdepodobne vojnu prežil a vojakov Perkuna a Olejnika, ktorí zomreli na následky zranení v lazarete a pochovali ich v Bernolákove.
- Ivan Konstantinovič Iščenko (Иван Константинович Ищенко) sa narodil v roku 1923 alebo 1924 na Ukrajine v obci Dejkalovka pri meste Zeňkov (Полтавская обл., Зеньковский р-н, с. Дейкаловка; ukr. Зіньків, Дейкалівка). Do Červenej armády ho 17. septembra 1943 povolal komisariát v Zeňkove (Зеньковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Mariju Fjodorovnu Iščenko z Dejkalovky. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 15. gardovom paradesantnom pluku 4. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v samostatnom hrobe v Prievoze na ľavom brehu Malého Dunaja pri transformátorovej stanici.
- Aksentij Ivanovič Pokatilenko (Аксентий Иванович Покатиленко) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine v obci Furmanovka pri meste Novoukrainka (Кировоградская обл., Новоукраинский р-н, с. Фурмановка; ukr. Новоукраїнка, Фурманівка). Do Červenej armády ho 20. marca 1944 povolal poľný vojenský komisariát. Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Jelizavetu Andrejevnu / Gordejevnu Pokatilenko z Furmanovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 15. gardovom paradesantnom pluku 4. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v samostatnom hrobe v Prievoze na ľavom brehu Malého Dunaja pri transformátorovej stanici.
- Semjon Michajlovič Gluchmanenko (Семен Михайлович Глухманенко) sa narodil v roku 1922 na Kryme v meste Simferopoľ (Крымская АССР, г. Симферополь). Do Červenej armády ho 23. júla 1943 povolal komisariát v Simperofole (Симферопольский ГВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Aleksandru Zotievnu Gluchmanenko zo Simferopoľa, ul. Kalinina 41. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 15. gardovom paradesantnom pluku 4. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Prievoze na pravom brehu Malého Dunaja pri transformátorovej stanici. Tak to bolo zaznamenané v plukovej knihe padlých aj v oznámení o smrti zaslanom matke.
Vo výkaze strát bol vojak uvedený ako pochovaný v Bratislave. - Jakov Gerasimovič Dejneka (Яков Герасимович Дейнека) sa narodil v roku 1904 na Ukrajine v obci Prochory pri býv. okresnej obci Komarovka (Черниговская обл., Комаровский р-н, с. Прохоры; ukr. Комарівка, Прохори). Do Červenej armády ho 28. októbra 1943 povolal komisariát v Komarovke (Комаровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Christinu Filippovnu Dejneka z Prochorov. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 45. rote (45-mm kanónov ?) 15. gardovom paradesantnom pluku 4. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Mali ho pochovať v samostatnom hrobe v Prievoze na pravom brehu Malého Dunaja pri transformátorovej stanici.
Vojak vojnu pravdepodobne prežil.
Jakov Gerasimovič Dejneko alebo Dejneka (nar. 1904, do ČA povolaný komisariátom v Komarovke 16. júla 1943) v hodnosti vojaka vo funkcii kuchára roty 45-mm kanónov v jednotke 16. gardový strelecký pluk 1. ukrajinského frontu bol 1. augusta 1945 vyznamenaný medailou Za bojové zásluhy. Pravdepodobne ide o len transformovaný 15. gardový paradesantný pluk, pretože v čele oboch bol podplukovník Sidorok.
Vojak bol od 9. mája 1945 aj držiteľom medaily Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne. - Ivan Grigorjevič Šapovalov (Иван Григорьевич Шаповалов) sa narodil v roku 1924 v Rusku v dedine Demidovka pri meste Matvejev Kurgan (Ростовская обл., Матвеево-Курганский р-н, с. Демидовка). Do Červenej armády ho 23. októbra 1942 povolal komisariát v Matvejevom Kurgane (Матвеево-Курганский РВК) a pravdepodobne opätovne neskôr poľný vojenský komisariát. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Pelageju Artemovnu Šapovalovovú z Demidovky. Naposledy slúžil v hodnosti st. seržanta ako veliteľ spojovacieho oddielu v 15. gardovom paradesantnom pluku 4. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke ho 21. januára 1945 vyznamenali Radom Červenej hviezdy a 26. februára 1945 mu udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v samostatnom hrobe v Prievoze na pravom brehu Malého Dunaja pri transformátorovej stanici.
- Pachraš Alajevič Ksejnov (Пахраш Алаевич Ксейнов, niekde Pachram, Kusejnov, Пахрам, Кусейнов) sa narodil v roku 1909 v Azerbajdžane v Náhornom Karabachu pri meste Martuni, dnešným názvom Chodžavend, v obci zapísanej ako Karazal (Азербайджанская ССР, Мартунинский р-н - Ходжавенд, с. Каразал). Do Červenej armády ho v septembri 1941 povolal komisariát v Martuni (Мартунинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Fatmu Kadymovnu Ksejnovovú z Karazalu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 15. gardovom paradesantnom pluku 4. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v samostatnom hrobe v Prievoze na pravom brehu Malého Dunaja pri transformátorovej stanici.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru meno vojaka zaevidovali v tvare Pachram Alajevič Kusejnov (Пахрам Алаевич Кусейнов). - Viktor Vasiľjevič Karpoljanskij (Виктор Васильевич Карполянский) sa narodil v roku 1926 v Kazachstane v meste Petropavlovsk (Северо-Казахстанская обл., г. Петропавловск). Do Červenej armády ho 8. septembra 1944 povolal komisariát v Petropavlovsku (Петропавловский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Ivanovnu Karpoljanskú z Petropavlovska, ul. Stepnaja 57 (г. Петропавловск, ул. Степная, 57). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 15. gardovom paradesantnom pluku 4. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v samostatnom hrobe v Prievoze na pravom brehu Malého Dunaja pri transformátorovej stanici.
- Vasilij Ivanovič Žiľcov (Василий Иванович Жильцов) sa narodil v roku 1928 v doneckej časti Ukrajiny v meste Staromichajlovka pri meste Marjinka (Сталинская обл., Марьинский р-н, с. Старо-Михайловка; ukr. Мар’їнка, Старомихайлівка). Do Červenej armády ho v auguste 1944 povolal komisariát v Odese (Одесский ОВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Ivana Gerasimoviča Žiľcova zo Staromichajlovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 15. gardovom paradesantnom pluku 4. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v samostatnom hrobe v Prievoze na pravom brehu Malého Dunaja pri transformátorovej stanici.
- Dmitrij Uľjanovič Ljugmanov (Дмитрий Ульянович Люгманов) sa narodil v roku 1928 v Rusku v Baškortostane v dedine Zirimzi pri meste Verchnie Tatyšly (Башкирская АССР, Татышлинский р-н - Верхние Татышлы, Аксаитовский с/с, д. Зиримзи). Do Červenej armády ho 5. decembra 1941 povolal komisariát vo Verchnych Tatyšloch (Татышлинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Uľjamach Ljugmanovovú zo Zirimzi. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 15. gardovom paradesantnom pluku 4. gardovej paradesantnej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v samostatnom hrobe v Prievoze na pravom brehu Malého Dunaja pri transformátorovej stanici.
11. zdravotnícko-sanitárny prápor 4. gardovej paradesantnej divízie
V zariadení 11. zdravotnícko-sanitárneho práporu 4. gardovej paradesantnej divízie zomreli vojaci Perkun a Olejnik z 15. gardového paradesantného pluku. Pochovali ich v Čeklísi (Bernolákovo). Zaevidovali ich však aj výkazoch strát materskej jednotky, kde im chybne zapísali ako lokalitu hrobu Prievoz.
- Andrej Ivanovič Perkun (Андрей Иванович Перкун, niekde Porkun, Поркун) sa narodil v roku 1911 na Ukrajine v obci Rački, dnešným názvom Podoľskoje, pri meste Nemirov (Винницкая обл., Немировский р-н, с. Рачки - Подольское; ukr. Немирів, Подільське). Do Červenej armády ho 24. marca 1944 povolal komisariát v meste Braclav (Брацлавский РВК; ukr. Брацлав). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Pelageju Leonťjevnu Perkun z Račkov. Naposledy slúžil v hodnosti ml. seržanta v spojovateľskom oddiele v 15. gardovom paradesantnom pluku 4. gardovej paradesantnej divízie. V tejto jednotke mu 23. septembra 1944 udelili medailu Za odvahu a 22. decembra 1944 ho vyznamenali Radom Červenej hviezdy. Zomrel 4. apríla 1945 v 11. zdravotnícko-sanitárnom prápore 4. gardovej paradesantnej divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali 3. apríla. Pochovali ho v Bernolákove (hist. Čeklís).
Vo výkaze materskej jednotky vojaka zaevidovali ako pochovaného v Prievoze, mal zomrieť 3. apríla na následky zranení, tento záznam je pravdepodobne chybný.
Vojaka posmrtne 17. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa.
Vojak je v zozname Slavína na pamyat-naroda,ru evidovaný ako prvotne pochovaný v Bratislave 2-krát pod priezviskom Perkun aj Porkun. Správna lokalita hrobu má byť Bernolákovo. Správny tvar priezviska je Perkun, ktorý sa v materiáloch objavil opakovane. - Ivan Andrejevič Olejnik (Иван Андреевич Олейник) sa narodil v roku 1923 na Ukrajine (Винницкая обл., Ситковецкий р-н, с. Райгород). Do Červenej armády ho 21. marca 1944 povolal komisariát (Ситковецкий РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Andreja Dmitrieviča. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 15. gardovom paradesantnom pluku 4. gardovej paradesantnej divízie. Zomrel 3. apríla 1945 v 11. zdravotnícko-sanitárnom prápore 4. gardovej paradesantnej divízie na následky zranení. Na liečenie ho prijali v ten istý deň. Pochovali ho v Bernolákove (hist. Čeklís).
Podľa výkazu strát materského pluku ho pochovali v Prievoze a podľa knihy padlých tohože pluku v Ivanke pri Dunaji. Tieto dva záznamy sú pravdepodobne chybné.
V zozname Slavína na pamyat-naroda.ru vojaka zaevidovali ako prvotne pochovaného v Bratislave.
Zoznam
Referenčným materiálom, podľa ktorého bol zostavený zoznam pochovaných červenoarmejcov v Prievoze, bol zoznam Slavína na portáli pamyat-naroda.ru, v ktorom boli vojaci z Prievozu zaevidovaní ako prvotne pochovaní v Bratislave. Farebne zvýraznené poznámky za menoslovom sa vzťahujú k tomuto zoznamu Slavína.
Jakov Gerasimovič Dejneka (Яков Герасимович Дейнека), ev.: Bratislava, vojnu pravdepodobne prežil
Semjon Michajlovič Gluchmanenko (Семен Михайлович Глухманенко)
Ivan Konstantinovič Iščenko (Иван Константинович Ищенко)
Viktor Vasiľjevič Karpoljanskij (Виктор Васильевич Карполянский)
Pachraš Alajevič Ksejnov (Пахраш Алаевич Ксейнов, niekde Pachram, Kusejnov, Пахрам, Кусейнов)
Pachram Alajevič Kusejnov ( Пахрам Алаевич Кусейнов), pozri Ksejnov
Dmitrij Uľjanovič Ljugmanov (Дмитрий Ульянович Люгманов)
Ivan Andrejevič Olejnik (Иван Андреевич Олейник), ev. chybne: Bratislava, pochovaný: Bernolákovo
Andrej Ivanovič Perkun (Андрей Иванович Перкун, niekde Porkun, Поркун), ev. chybne a duplicitne: Bratislava, pochovaný: Bernolákovo
Aksentij Ivanovič Pokatilenko (Аксентий Иванович Покатиленко)
Andrej Ivanovič Porkun (Андрей Иванович Поркун), pozri Perkun
Ivan Grigorjevič Šapovalov (Иван Григорьевич Шаповалов)
Vasilij Ivanovič Žiľcov (Василий Иванович Жильцов)
