Nadporučík letectva slovenskej armády Ľudovít Kukorelli sa do protifašistického odboja zapájal už od roku 1940. V auguste 1941 bol zatknutý, degradovaný a odsúdený na niekoľko mesiacov väzenia. V odbojovej činnosti pokračoval, v roku 1943 bol žandármi dvakrát zaistený, ale vždy sa mu podarilo ujsť. Na Orave získal kontakty na skupinu sovietskych utečencov z nemeckých lágrov, ktorých viedol Ivan Baľuta. Spolu s nimi odišiel na východné Slovensko, kde na jar nasledujúceho roka utvorili partizánsku skupinu Čapajev s operačným priestorom v Slánskych vrchoch. Jej veliteľom sa stal Baľuta a náčelníkom štábu Kukorelli. Malá skupina sa rozrástla pred vypuknutím SNP až na 400 bojovníkov a krátko nato sa zdvojnásobila a vytvorila veľký partizánsky zväzok. Po potlačení povstania zväzok Čapajev v 2. polovici novembra za ťažkých bojov prelomil front medzi obcami Habura a Borov a pridal sa k Červenej armáde. Vrátane pridružených menších partizánskych skupín a civilov sa o to pokúsilo asi 1500 ľudí. Z toho v boji zahynula takmer tretina a podľa najtvrdších odhadov možno až 700 členov prebíjajúcej sa kolóny. Počas bojov zahynul za dodnes nevyjasnených okolností aj Ľ. Kukorelli. V júli 1945 boli jeho ostatky exhumované a pri štátnom pohrebe bol in memoriam povýšený do hodnosti majora. Pri súčasne vykonanej pitve sa zistilo, že zahynul po strele do hlavy zbraňou malého kalibru, asi osobnou dôstojníckou pištoľou. Nie v boji ale spolubojovníkom z vlastných radov.
Smrť Kukorelliho sa dnes dáva do súvisu s personálnymi zmenami vo vedení zväzku Čapajeva. Jeho velenie bolo nešťastne obvinené so spolupráce s Nemcami. Baľutu 4. októbra odvolali do Kyjeva a obvinili. 15. novembra bol vymenovaný nový veliteľ Viktor Kokin, ktorý v spolupráci s vyšetrovateľom z kyjevského partizánskeho ústredia dal 18. novembra popraviť ďalších piatich členov pôvodného vedenia zväzku. Sám Kokin mohol mať potom aj osobný záujem na odstránení Kukorelliho, ktorý zostal vo funkcii náčelníka štábu a vedel by objasniť mnohé udalosti. Baľuta a popravení členovia zväzku boli po vojne zbavení všetkých obvinení a v roku 1965 plne rehabilitovaní. Majora Kokina neskôr zbavili vyznamenaní a hodnosti. Nevedno, či sa tak stalo pre hodnotenie jeho nekompetentných rozhodnutí, prílišnej tvrdosti, osobných i kariéristických alebo ďalších pohnútok. Odsúdený nebol.
V Bratislave medzi ulicami Svätoplukova a Kvačalova odhalili 29. augusta 1970 Ľ. Kukorellimu pomník v podobe busty od akademického sochára Ladislava Polláka na kamennom pylóne. Aktivisti z Ružinova starajúci sa o park spolu s miestnou samosprávou a členmi SZPB dali v auguste 2018 upraviť pomník a rozšírili ho o pamätnú tabuľu, ktorá dáva Kukorelliho do súvisu s partizánskou skupinou Čapajev.
Helena Pažurová: Ľudovít Kukorelli - Životný príbeh vojaka a partizána, Banská Bystrica 2015;
Helena Pažurová: Slovenský partizánsky zväzok Čapajev, Banská Bystrica 2014
