Karol Hanzlíček, rodák zo Svätého Jura, bol v Bratislave stolárskym tovarišom. Po vzniku robotníckeho spolku Vorwärts (Napred) v roku 1869 patrí k jeho najagilnejším funkcionárom. Staral sa o objednávky a rozširovanie robotníckych novín. Neskôr bol jediným redaktorom novín spolku Die Wahrheit (Pravda), ktoré vychádzali rok (1879-1880), a Der Zeitgeist (Duch času, vyšlo len pár čísel začiatkom roku 1881). Oboje boli zakázané, Hanzlíček si zakaždým odsedel 8 dní vo väzení a platil pokutu 30 zlatých. Od roku 1881 viedol Spotrebné a výrobné družstvo, ktoré jestvovalo krátku dobu. Nezhody v družstve, v ktorom Hanzlíček získal postupne rozhodujúcu úlohu, boli asi príčinou prečo spolok načas opustil, čo sa mohlo udiať niekedy po októbri 1887. V roku 1890 ho prijali naspäť do spolku a zvolili za jedného z dvoch jeho predsedov. Bol iniciátorom usporiadania prvého prvomájového sprievodu v tomto roku, na ktorom aj vystúpil s prejavom. Už roku 1893 odchádza do Budapešti, aby pracoval vo Všeobecnej robotníckej nemocenskej a invalidnej pokladnici. So spolkom ostáva v kontakte a v rokoch 1894 a 1899 sa ešte v Bratislave zúčastnil výročných osláv spolku. Ešte v roku 1886 napísal spomienky na založenie spolku a je tiež autorom spomienok na spolok od založenia až do svojho odchodu, ktoré boli publikované v roku 1899 na pokračovanie. Po tomto období sa ale o jeho živote vie už veľmi málo, niekedy sa v literatúre uvádza že zomrel v Budapešti v roku 1932 a rovnako to uvádza aj pamätná tabuľa na jeho rodnom dome vo Svätom Jure.
Na pomníku v bratislavskom Ružinove má K. Hanzlíček uvedený dátum smrti rokom 1935. Pomník, na ktorom spočíva štylizovaný kvet z kovovej krusty, je dielom sochára Rastislava Miklánka. Postavili ho v 2. polovici 80-tych rokov minulého storočia na križovatke Exnárovej a Hanzlíčkovej ulice, ktorú po nežnej revolúcii premenovali na Štefunkovu.
Pamiatke Karola Hanzlíčka, in: www.supissoch.sk;
Karol Hanzlíček, Pavel Hapák: Spomienky na začiatky robotníckeho hnutia v Bratislave, Bratislava 1970
