Jur Hronec (1881 - 1959) získal vyššie vzdelanie na univerzite v rumunskej Kluži. V roku 1906 nastúpil na miesto profesora v kežmarskom gymnáziu. Popri práci si prehlboval matematické vzdelanie študijnými pobytmi na európskych univerzitách. V roku 1925-1938 sa stal profesorom na Vysokej škole technickej v Brne. V roku 1936 sa postavil na čelo iniciatívy zakladania vysokých škôl na Slovensku, sám potom pôsobil vo vedení novozaložených škôl. Takto začala činnosť v Košiciach v roku 1938 predchodkyňa dnešnej Slovenskej technickej univerzity. Škola sa po Viedenskej arbitráži, keď Košice pripadli Maďarsku, presťahovala cez Martin do Bratislavy a dlhodobo existovala pod názvom Slovenská vysoká škola technická. Hronec v nej bol profesorom matematiky, bol jej rektorom v Košiciach a Martine a od roku 1946 aj v Bratislave.
Po vzniku Prírodovedeckej fakulty na Univerzite Komenského v roku 1940 prednášal na fakulte matematiku ako externý profesor, neskôr až do smrti sa stal vedúcim Katedry matematiky, ktorú pri fakulte zriadili v roku 1950. V roku 1940 vznikla neštátna Vysoká obchodná škola v Bratislave (dnešná Ekonomická univerzita), Hronec sa stal jej prvým dekanom. Pedagogická fakulta UK sa otvorila v roku 1946, Hronec bol zvolený za prvého dekana fakulty.
Jur Hronec bol autorom vedeckých prác a učebníc z oblasti diferenciálnych rovníc. V roku 1945 bol zvolený za spolupredsedu Matice slovenskej a v roku 1953 ho menovali riadnym členom Slovenskej akadémie vied.
Busta Juraja Hronca je doplňujúcou súčasťou pamätnej tabule, ktorú vo vestibule Spojenej školy ZŠ Košická a Gymnázia J. Hronca dalo odhaliť v roku 1962 Povereníctvo SNR pre školstvo pri pomenovaní novoustanovenej strednej všeobecnovzdelávacej školy. Z nej sa v roku 1969 vyčlenilo Gymnázium J. Hronca. Inak v budove sa začalo vyučovať už v roku 1959 v rámci tzv. jedenásťročnej strednej školy. Autorom busty z roku 1968 je sochár Vojtech Ihriský.
