Andrej Hlinka bol za kňaza vysvätený v roku 1889, pôsobil na rôznych kaplánskych miestach a od roku 1905 bol farárom v Ružomberku. V tej dobe sa už zapájal aj do politického diania. Za poburovanie a panslavizmus si odsedel vo väzení v Segedíne 33 mesiacov. Po vzniku ČSR kritizoval jej predstaviteľov a tajne vycestoval na mierovú konferenciu do Paríža, za to bol následne tiež 7 mesiacov vo väzení. Prepustili ho po zvolení za poslanca SĽS do Národného zhromaždenia. V poslaneckých funkciách zotrval až do svojej smrti v roku 1938. Od roku 1920 bol predsedom Spolku sv. Vojtecha. Jeho meno je späté s udalosťami v Černovej, kde si ho obyvatelia rodnej obce pozvali na posviacku kostola. Spišský biskup Párvy si to neželal a posviacku obci nanútil v inom čase. Protest obyvateľov potom krvavo potlačila vtedajšia uhorská správa 27. októbra 1907.
V Parku Andreja Hlinku v bratislavskom Ružinove odhalili 5. júna 2007 pamätník A. Hlinku spojený s touto udalosťou. Slávnosť sa konala pri reprezentatívnom zastúpení osobností politického života, vrátane prezidenta I. Gašparoviča a ministra kultúry M. Maďariča. Autorom pamätníka s obkladom z čiernej žuly je architekt Stanislav Májek, autorom bronzovej Hlinkovej busty je sochár Teodor Baník. Realizáciu diela zabezpečovala Spoločnosť Andreja Hlinku z verejnej zbierky v snahe postaviť Hlinkovi dôstojnejší pamätník, než bola neďaleká pamätná tabuľa z roku 1998.
