Štefan Moyzes získal vyššie teologické vzdelanie na seminároch v Trnave, Pešti a Ostrihome. V roku 1821 bol vysvätený za rímsko-katolíckeho kňaza. Počas pastoračnej služby medzi slovenskými katolíkmi v Pešti zložil skúšky na filozofickej fakulte peštianskej univerzity, ktoré mu umožnili vykonávať miesto profesora na Záhrebskej akadémii. Po sedemnásťročnej pedagogickej činnosti na akadémii sa v roku 1847 stal kanonikom Záhrebskej kapituly a v auguste 1850 bol rozhodnutím panovníka menovaný bansko-bystrickým biskupom. Od nástupu do nového úradu sa usiloval o pozdvihnutie úrovne bansko-bystrického katolíckeho gymnázia, vyšším sa stalo v roku 1854, v roku 1858 sa presťahovalo do novej budovy. V roku 1856 bol v Banskej Bystrici z Moyzesovej iniciatívy založený učiteľský ústav. Päť rokov bol pod kuratelou jeho biskupského úradu vydávaný obnovený časopis Cyrill a Method. Moyzes bol v čele deputácie, ktorá v roku 1861 panovníkovi predložila Memorandum slovenského národa. Na zakladajúcom zhromaždení Matice slovenskej v roku 1863 ho zvolili za jej predsedu. Zomrel v biskupskom sídle v Žiari nad Hronom, pochovali ho v krypte miestneho kostola Povýšenia Svätého kríža.
Pomník Štefana Moyzesa v podobe busty od akademického sochára Stanislava Mikuša na kamennej stéle je osadený v Petržalke na Lenardovej ulici asi od roku 2005.
Svetozár Hurban Vajanský: Život Štefana Moysesa, in: Storočná pamiatka narodenia Štefana Moysesa, Martin 1897, str. 1-126
