Rodák z obce Bošany Ján Korec sa pridal v mladom veku k ružomberským jezuitom. Po násilnom zrušení kláštorov v apríli 1950 ho internovali v táboroch v Jasove, Podolínci a Pezinku. Popri civilnom zamestnaní zotrval však v ilegálnej organizácii cirkvi. V októbri 1950 bol tajne vysvätený za kňaza a vo veku púhych 27 rokov ho v auguste 1951 biskup Pavol Hnilica zo súhlasom pápeža vysvätil za tajného biskupa. V roku 1960 biskupa Korca obvinili z vlastizrady a strávil osem rokov vo väzení. V roku 1969 sa stretol s pápežom Pavlom VI. Po návrate však zostal tajným biskupom až do zmeny režimu v roku 1989. Pápež Ján Pavol II. ho 6. februára 1990 menoval nitrianskym biskupom a 28. júna 1991 kardinálom. Zomrel v Nitre, tam je i pochovaný v dolnej lodi katedrály sv. Emeráma.
Tajný biskup Ján Chryzostom Korec býval v činžiaku na Vilovej ulici v Petržalke, kde vykonával apoštolskú činnosť a svätil kňazov. Na vchode bytovky dali združenia politických väzňov KPVS a PV-ZPKO osadiť pamätnú tabuľu a odhalili ju 22. januára 2024, v deň 100. výročia jeho narodenia. V prítomnosti zástupcov organizácií politických väzňov, kňazov tajne vysvätených Korcom, zástupcov vydavateľstva Lúč, Ústavu pamäti národa a ďalších tabuľu požehnal vojenský biskup František Rábek, ktorý pred odhalením odslúžil omšu v kostole sv. Arnolda Janssena v Petržalke. Medzi koncelebrantami omše boli aj kňazi Ján Čapla, František Sočuvka a Jozef Pöstényi, ktorých v dobe socializmu Ján Chryzostom Korec tajne vysvätil.
Ján Košiar: Pamätná tabuľa kardinálovi Korcovi v bratislavskej Petržalke, 22. 1. 2024, in: pv-zpko.sk
