Vladimír Plicka sa narodil vo Viedni v rodine českého vysťahovalca. Začínal ako učiteľ v Čechách, roky 1. svetovej vojny strávil ako vojak. V roku 1919 sa presťahoval do Bratislavy. Vzdelanie si rozšíril na filozofickej fakulte UK, až do dôchodku pracoval ako stredoškolský učiteľ. V rokoch 1932-1938 bol redaktorom vlastivedného časopisu Devín. Venoval sa zberu slovenských povestí, po 2. svetovej vojne už so zameraním na okolie Bratislavy. Známe sú jeho dvojzväzkové povesti o považských hradoch (Slovenské hrady), zbierka povestí Turecká vojna, päťzväzkové Slovenské historické povesti - spoločné dielo s Jánom Domastom, Hlas bratislavských studní a fontán... Na dôchodku sa aj s manželkou venoval sprievodcovskej činnosti a osvetovým prednáškam z histórie a súčasnosti Bratislavy.
V bratislavskej Rači bola v roku 1970 po Plickovi pomenovaná nová ulica. V roku 1990 na nej Vladimírovi Plickovi odhalili pomník v podobe bronzovej busty na betónovej stéle. Autorom busty bol sochár Ludwik Korkoš. Na jeseň roka 2002 bustu odcudzili pravdepodobne zberači kovov. V roku 2003 bol pomník opravený. Novú epoxidovú repliku busty zhotovil sochár Juraj Margoč. Pomník zrenovoval a bustu na pomník osadil miestny kamenár Jozef Csöglei, prácu vykonal bez nároku na odmenu.
Zuzana Bošácka: Vladimír Plicka, in: Račiansky výber 6/2003, str. 10