Na portáli pamyat-naroda.ru sú uložené archívne dokumenty 19 vojakov Červenej armády, ktorých mali pochovať v Rači. Okrem jedného patrili do 845. a 849. streleckých plukov 303. streleckej divízie. Veliteľom 303. streleckej divízie bol plukovník Ivan Dmitrievič Panov (*1899, Иван Дмитриевич Панов). Veliteľom 845. streleckého pluku bol podplukovník Ivan Stepanovič Bedin (*1905, Иван Степанович Бедин) a veliteľom 849. streleckého pluku podplukovník David Moisejevič Liberzon (*1900, Давид Моисеевич Либерзон). Z uvedeného počtu však vojak Ustarchanov vojnu možno prežil a u seržanta Mirošničenka nie je jasné, či padol v Jure nad Hronom alebo v Rači.
Podľa J. Dubovského na Slavín z Rače previezli telá 22 sovietskych vojakov, ktoré exhumovali z 9 hrobov (Ján Dubovský: Proti fašizmu, Bratislava 1986, str. 174). Jedno z pohrebísk bolo pred sochou sv. Jána Nepomuckého na mieste dnešnej kruhovej križovatky, kde sa v záhlaví hrobov od počiatku budoval pamätník s veľkou päťcípou hviezdou.
845. strelecký pluk 303. streleckej divízie
- Sergej Mironovič Moskalenko (Сергей Миронович Москаленко) sa narodil v roku 1918 v doneckej časti Ukrajiny pri meste Dzeržinsk, dnešným názvom Toreck, v obci Ščerbinovka (Сталинская обл., Дзержинский р-н, п. Щербиновка; ukr. Торецьк, Щербинівка). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát v ruskom meste Šipunovo (Шипуновский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Fjodoru Danilovnu Moskalenko zo Ščerbinovky. Naposledy slúžil v hodnosti poručíka ako veliteľ roty v 845. streleckom pluku 303. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Rači na hlavnom námestí.
Vojaka v zozname Slavína na pamyat-naroda.ru zaevidovali chybne ako prvotne pochovaného v Bratislave. - Aleksandr Petrovič Teslenko (Александр Петрович Тесленко, niekde Tevlenko, Тевленко) sa narodil 15. mája 1925 v Rusku v obci Taldinka pri meste Troickoje v Altajskom kraji (Алтайский край, Троицкий р-н, с. Талдинка). Do Červenej armády ho 26. februára 1943 povolal komisariát mesta Prokopjevsk (Прокопьевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Jekaterinu Tichonovnu Teslenko zo šachty Ziminka v Prokopjevsku, ul. Uľjanovská 39 (Кемеровская обл., г. Прокопьевск, шахта Зиминка, ул. Ульяновская, 39). Hodnosť podporučíka mu priznali 25. októbra 1944 a hodnosť poručíka 31. marca 1945. Naposledy slúžil vo funkcii veliteľa guľometnej čaty v 845. streleckom pluku 303. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 22. apríla 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Rači na hlavnom námestí.
Vojaka v zozname Slavína na pamyat-naroda.ru zaevidovali chybne ako prvotne pochovaného v Bratislave v tvare mena Tevlenko (Тевленко), pravdepodobne správne má byť Teslenko (Тесленко). - Pjotr Ivanovič Ščipin (Петр Иванович Щипин, niekde Šipin, Шипин) sa narodil v roku 1925 v Rusku pri obci Jarensk, ktorá bola centrom Lenského okresu (Архангельская обл., Ленский р-н). Do Červenej armády ho v roku 1943 povolal komisariát v Jarensku (Ленский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Taťjanu Gridorievnu Ščipinovú z kolchozu Bojevik v seľsovete obce Slobodčikovo pri Jarensku (Ленский р-н, Слободчиковский с/с, к-з Боевик). Naposledy slúžil v hodnosti podporučíka ako veliteľ guľometnej čaty v 845. streleckom pluku 303. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 3. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho na juhovýchodnej strane majera v Rači.
Vojaka na pamyat-naroda.ru zaevidovali chybne ako prvotne pochovaného v Bratislave v tvare mena Šipin (Шипин). - Tichon Ivanovič Poltavec (Тихон Иванович Полтавец) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine v meste Andrejevka pri meste Balakleja (Харьковская обл., Балаклейский р-н, с. Андреевка; ukr. Балаклія, Андріївка). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Balakleji (Балаклейский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Fjodoru Naumovnu Poltavec z Andrejevky. V 15. gardovej mechanizovanej brigáde bol 21. júla 1944 vyznamenaný Radom Červenej hviezdy. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v 845. streleckom pluku 303. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Rači.
Vojaka posmrtne 18. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa, vo vyznamenaní je zápis, že padol 3. apríla v uličných bojoch v Bratislave. - Nikolaj Timofejevič Kotkov (Николай Тимофеевич Котков) sa narodil v roku 1896 v Rusku v obci Kozlovka pri meste Petrovsk (Саратовская обл., Петровский р-н, с. Козловка). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Petrovsku (Петровский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Stepanovnu Kotkovovú z Petrovského okresu. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 845. streleckom pluku 303. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Rači.
- Pavel Aleksejevič Zirka (Павел Алексеевич Зирка) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine v obci Popovka pri býv. okresnej obci Kamyšnja (Полтавская обл., Камышнянский р-н, с. Поповка; ukr. Комишня, Попівка). Pracoval a žil v obci Chomutec pri meste Mirgorod (Полтавская обл., Миргородский р-н, с. Хомутец; ukr. Миргород, Хомутець). Do Červenej armády ho povolal 20. novembra 1943 komisariát v Mirgorode. Ako kontaktnú osobu uviedol otca Alekseja Zacharoviča Zirku z Popovky. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako rotný pisár v 845. streleckom pluku 303. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Rači.
- Timofej Fjodorovič Šaľko (Тимофей Федорович Шалько) sa narodil v roku 1914 na Ukrajine pri meste Čigirin v obci Mudrovka, ktorú po roku 1959 zatopili vody Kremenčekskej priehrady (Кировоградская обл., Чигиринский р-н, Топиловский с/с, с. Мудровка; ukr. Чигирин , Топилівка, Мудрівка). Do Červenej armády ho povolal komisariát v Čigirine (Чигиринский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Marfu Aleksandrovnu Šaľko z Mudrovky. V Červenej armáde bol od júla 1940 do októbra 1941 a potom od 20. decembra 1944. Prerušenie služby zapríčinilo pravdepodobne zranenie z 24. augusta 1941. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ľahkého guľometu v 845. streleckom pluku 303. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Rači.
Vojaka posmrtne 18. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 2. stupňa. - Fjodor Parfirovič Staryš (Федор Парфирович Старыш) sa narodil v roku 1920 na Ukrajine v obci Velikaja Kosnica pri meste Jampoľ (Винницкая обл., Ямпольский р-н, с. Великая Косница; ukr. Ямпіль, Велика Кісниця). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v Jampole (Ямпольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Trofimovnu Staryš z Velikej Kosnice. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 845. streleckom pluku 303. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 6. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Rači.
- Abakar Ustarchanov (Абакар Устарханов) sa narodil v roku 1914 v Rusku v Dagestane v meste Aksaj pri meste Chasavjurt (Дагестанская АССР, Хасавюртовский р-н, с. Аксай). Do Červenej armády ho 11. decembra 1944 povolal komisariát v Chasavjurte (Хасавюртовский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Kazan Ustarchanovovú z Aksaja. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka ako obsluha ľahkého guľometu v 845. streleckom pluku 303. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovať ho mali v Rači, manželke bolo zaslané aj oznámenie o smrti vojaka.
Vojaka 14, apríla 1945 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa, vo vyznamenaní sa spomína že bojoval v Rači, ale aj v Marchegu 7. apríla 1945. Je možné, že vojnu prežil. - Aleksej Jegorovič Žuravlev (Алексей Егорович Журавлев) sa narodil v roku 1912 v Rusku v býv. okresnej obci Podbeľsk (Куйбышевская обл., Подбельский р-н, ст. Подбельск). Do Červenej armády ho v roku 1942 povolal komisariát v Uzbekistane v Kaganovičskom okrese (Кагановичский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Jegora Anisimoviča Žuravleva z Podbeľska (ст. Подбельск, ул. Новостройка). Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 845. streleckom pluku 303. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Rači.
- Aleksandr Ivanovič Šas (Александр Иванович Шась) sa narodil v roku 1922 v Rusku v neidentifikovanej dedine zapísanej ako Sacharnaja v okrese zapísanom ako Jalonskij. Mohlo by ísť o okres Ilonskij s centrom v meste Ilonskij pri meste Kansk (Красноярский край, Ялонский р-н - Иланский?, д. Сахарная?). Do Červenej armády ho v roku 1941 povolal komisariát v Kansku (Канский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Annu Aleksejevnu Šas zo Sacharnej. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 845. streleckom pluku 303. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Rači.
- Šlema Jakovlevič Vjuker (Шлема Яковлевич Вюкер) sa narodil v roku 1915 v Litve v meste Viľno, dnešným názvom Vilnius (Литовская ССР, г. Вильно - Вильнюс). Do Červenej armády ho v roku 1944 povolal komisariát v uzbeckom meste Taškent (Куйбышевский РВК - г. Ташкент). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Daru Abesinu Vjuker z nového robotníckeho mestečka v Taškente. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 845. streleckom pluku 303. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Rači.
- Pavel Ignaťjevič Agafonov (Павел Игнатьевич Агафонов) sa narodil v roku 1914 v Rusku v dedine Pušlachta pri meste Onega (Северный край, Онежский р-н, с. Пушлахта). Do Červenej armády ho 23. októbra 1944 povolal komisariát v Azerbajdžane. Ako kontaktnú osobu uviedol matku Anfisu Michajlovnu Agafonovovú z Pušlachty. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka v 845. streleckom pluku 303. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 15. apríla 1945 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Rači.
- Viktor Antonovič Buchvalov (Виктор Антонович Бухвалов) sa narodil v roku 1923 v Rusku v zaniknutej dedine Lugovaja, ktorá bola súčasťou seľsovetu obce Kuminovskoje, pri meste Turinskaja Sloboda (Свердловская обл., Слободотуринский р-н, Куминовский с/с, д. Луговая). V Červenej armáde bol od 2. decembra 1942, povolal ho komisariát v meste Kušva (Кушвинский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol matku Pavlinu Jakovlkevnu Buchvalovovú z Lugovej. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu ako zástupca veliteľa čaty v 845. streleckom pluku 303. streleckej divízie. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Rači.
Vojaka posmrtne 18. mája 1945 vyznamenali Radom Veľkej vlasteneckej vojny 1. stupňa. Vo vyznamenaní je zápis, že padol 3. apríla v boji na okraji Bratislavy. - Jakov Filipovič Mirošničenko (Яков Филипович Мирошниченко) sa narodil v roku 1913 v Rusku v obci Glebovka pri meste Kuščovskaja (Краснодарский край, Кущевский р-н, с. Глебовка). Do Červenej armády ho v marci 1944 povolal komisariát v Kuščovskej (Кущевский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Archipovnu Mirošničenko z Glebovky. Naposledy slúžil v hodnosti staršinu v 845. streleckom pluku 303. streleckej divízie. V tejto jednotke ho 19. decembra 1944 vyznamenali Radom slávy 3. stupňa. Zo stavu ho vyradili 4. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Rači.
849. strelecký pluk 303. streleckej divízie
- Vasilij Ignaťjevič Garbuz (Василий Игнатьевич Гарбуз) sa narodil v roku 1900 na Ukrajine v obci Čumali pri meste Zbaraž (Тарнопольская обл., Збаражский р-н, с. Чумали; ukr. Збараж, Чумалі). Do Červenej armády ho 16. septembra 1944 povolal komisariát v Zbaraži (Збаражский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Annu Ivanovnu Garbuz z Čumali. Naposledy slúžil v hodnosti vojaka 303. streleckej divízie asi v 849. streleckom pluku. Zo stavu ho vyradili 1. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Rači.
- Iľja iľjič Mirošničenko (Илья Ильич Мирошниченко) sa narodil v roku 1921 na Ukrajine pri meste Petrikovka v obci Paňkovka, ktorá bola v 60-tych rokoch min. storočia zatopená priehradou na Dnepre (Днепропетровская обл., Петриковский р-н, с. Паньковка; ukr. Петриківка). Do Červenej armády ho 24. októbra 1943 povolal komisariát v Petrikovke (Петриковский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol manželku Klavdiju Salilovnu / Semjonovnu Mirošničenko z Paňkovky. Naposledy slúžil v hodnosti seržanta v spojovacej rote v 849. streleckom pluku 303. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 10. januára 1944 a 2. septembra 1944 udelili medaily Za odvahu, 9. mája 1944 medailu Za bojové zásluhy, 14. decembra 1944 a 7. apríla 1945 ho vyznamenali Radmi Červenej hviezdy. Posledné vyznamenanie bolo spísané 28. marca 1945, vojak ho dostal za boj pri Svätom Jure nad Hronom. Vojak bol vyradený zo stavu z dôvodu smrti v boji 2-krát; 25. marca 1945, pochovať ho mali vo Svätom Jure nad Hronom (dnes Jur nad Hronom) a 2. apríla 1945, pochovať ho mali v Rači.
Na pamyat-naroda.ru je vojak evidovaný duplicitne; v zozname Slavína ako prepochovaný z Rače a aj v zozname cintorína v Štúrove ako prepochovaný z Jura nad Hronom. - Vasilij Fjodorovič Šarko (Василий Федорович Шарко) sa narodil v roku 1926 na Ukrajine v obci Velikaja Kosnica pri meste Jampoľ (Винницкая обл., Ямпольский р-н, с. Великая Косница; ukr. Ямпіль, Велика Кісниця). Do Červenej armády 25. marca 1944 povolal komisariát v Jampole (Ямпольский РВК). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Fjodora Stepanoviča Šarka z Velikej Kosnice. Naposledy slúžil v hodnosti slobodníka ako telefonista v 849. streleckom pluku 303. streleckej divízie. V tejto jednotke mu 4. novembra 1944 udelili medailu Za odvahu. Zo stavu ho vyradili 2. apríla 1945 z dôvodu smrti v boji. Pochovali ho v Rači.
91. bojový letecký pluk 256. bojovej leteckej divízie
- Gennadij Pavlovič Smirnov (Геннадий Павлович Смирнов) sa narodil v roku 1918 v Rusku pri meste Rostov, dnešným názvom Rostov Velikij, v obci Pužbol (Ярославская обл., Ростовский р-н, с. Пужбол). Do Červenej armády ho 10. decembra 1939 povolal komisariát v meste Jaroslavľ (Заволжский РВК - г. Ярославль). Ako kontaktnú osobu uviedol otca Pavla Stepanoviča Smirnova z Jaroslavľa, ul. Volkova 6. Naposledy slúžil ako letec v hodnosti nadporučíka v 91, bojovom leteckom pluku 256. bojovej leteckej divízie. Zo stavu ho vyradili 21. novembra 1945 z dôvodu smrti pri nehode, asi leteckej. Pochovali ho v Rači.
Zoznam
Referenčným materiálom, podľa ktorého bol zostavený zoznam pochovaných červenoarmejcov v Rači, bol zoznam Slavína na portáli pamyat-naroda.ru. Farebne zvýraznené poznámky za menoslovom sa vzťahujú k tomuto zoznamu Slavína.
Pavel Ignaťjevič Agafonov (Павел Игнатьевич Агафонов)
Viktor Antonovič Buchvalov (Виктор Антонович Бухвалов)
Vasilij Ignaťjevič Garbuz (Василий Игнатьевич Гарбуз)
Nikolaj Timofejevič Kotkov (Николай Тимофеевич Котков)
Iľja iľjič Mirošničenko (Илья Ильич Мирошниченко), ev. duplicitne: Jur nad Hronom a Rača, pochovaný: Jur nad Hronom alebo Rača
Jakov Filipovič Mirošničenko (Яков Филипович Мирошниченко)
Sergej Mironovič Moskalenko (Сергей Миронович Москаленко), ev. chybne: Bratislava
Tichon Ivanovič Poltavec (Тихон Иванович Полтавец)
Gennadij Pavlovič Smirnov (Геннадий Павлович Смирнов)
Fjodor Parfirovič Staryš (Федор Парфирович Старыш)
Timofej Fjodorovič Šaľko (Тимофей Федорович Шалько)
Vasilij Fjodorovič Šarko (Василий Федорович Шарко)
Aleksandr Ivanovič Šas (Александр Иванович Шась)
Pjotr Ivanovič Ščipin (Петр Иванович Щипин, niekde Šipin, Шипин), ev. chybne: Bratislava
Pjotr Ivanovič Šipin (Петр Иванович Шипин), pozri Ščipin
Aleksandr Petrovič Teslenko (Александр Петрович Тесленко, niekde Tevlenko, Тевленко), ev. chybne: Bratislava
Aleksandr Petrovič Tevlenko (Александр Петрович Тевленко), pozri Teslenko
Abakar Ustarchanov (Абакар Устарханов), ev.: Rača, vojnu možno prežil
Šlema Jakovlevič Vjuker (Шлема Яковлевич Вюкер)
Pavel Aleksejevič Zirka (Павел Алексеевич Зирка)
Aleksej Jegorovič Žuravlev (Алексей Егорович Журавлев)
