Ustanovujúci kongres II. Internacionály (medzinárodný robotnícky kongres) v Paríži v roku 1889 prijal podnet, aby sa raz ročne na celom svete konala manifestácia robotníkov so sociálnymi požiadavkami. Účastníci sa stotožnili s americkou iniciatívou, ktorá už skôr pre prvú manifestáciu vybrala dátum 1. máj 1890. Aj prešporský robotnícky spolok Vorvärts (Napred), vedený Karolom Hanzlíčkom, zorganizoval v tento deň manifestáciu. Úrady ju pripustili, len ak sa bude konať mimo mesta. V uvedený deň vojaci strážili všetky dôležité mestské objekty a polícia bola v pohotovosti až do 5. mája. Pri železničnom tuneli sa zišlo 1. mája 1890 asi 3000 robotníkov a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa vybrali na Železnú studienku k 9. mlynu. Na prvých prvomájových oslavách vystúpilo niekoľko rečníkov robotníckeho spolku a deklaratívne sa prijala rezolúcia kongresu z Paríža, ktorá obsahovala požiadavky zmiernenia neúnosného pracovného zaťaženia.
Pamätník na prvú prvomájovú manifestáciu bol odhalený 30. apríla 1971 pri ceste na Železnú studienku za 9. mlynom. Jeho autormi sú sochár Jozef Kostka a architekt Milan Škorupa.
Karol Hanzlíček, Pavel Hapák: Spomienky na začiatky robotníckeho hnutia v Bratislave, Bratislava 1970
