Ustanovujúci kongres II. Internacionály (medzinárodný robotnícky kongres) v Paríži v roku 1889 prijal podnet, aby sa raz ročne na celom svete konala manifestácia robotníkov so sociálnymi požiadavkami. Účastníci sa stotožnili s americkou iniciatívou, ktorá už skôr pre prvú manifestáciu vybrala dátum 1. máj 1890. Aj prešporský robotnícky spolok Vorvärts (Napred), vedený Karolom Hanzlíčkom, zorganizoval v tento deň manifestáciu. Úrady ju pripustili, len ak sa bude konať mimo mesta. V uvedený deň vojaci strážili všetky dôležité mestské objekty a polícia bola v pohotovosti až do 5. mája. Pri železničnom tuneli sa zišlo 1. mája 1890 asi 3000 robotníkov a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa vybrali na Železnú studienku k 9. mlynu. Na prvých prvomájových oslavách vystúpilo niekoľko rečníkov robotníckeho spolku a deklaratívne sa prijala rezolúcia kongresu z Paríža, ktorá obsahovala požiadavky zmiernenia neúnosného pracovného zaťaženia.
Pamätník na prvú prvomájovú manifestáciu bol odhalený 30. apríla 1971 pri ceste na Železnú studienku za 9. mlynom. Jeho autormi sú sochár Jozef Kostka a architekt Milan Škorupa.

 

Karol Hanzlíček, Pavel Hapák: Spomienky na začiatky robotníckeho hnutia v Bratislave, Bratislava 1970

Padlým v Bitke pri Lamači, Kamzík
František Srna (1932 - 1973), Kuchajda
Ľudovít Krasnec (1913 - 1990), Ul. odbojárov 10
František Švec (1906 - 1976), Ul. odbojárov 10
Tivadar Edl (1815 - 1882), Kamzík
Strom mieru, Kuchajda
SNP, Partizánska lúka
Postavené Družstvom legionárov, Ursínyho
Paľo Bielik (1910 - 1983), Koliba
Padlým v Bitke pri Lamači, Biely vrch pod Klancom
Padlým interbrigadistom, Mikovíniho 1
Míľnik Červenej armády, Cesta na Senec
Michal Pavlovič (1916 - 1945), Vajnorská 78
Ladislav Dérer (1897 - 1960), Limbová 5
Jozef Murgaš (1864 - 1929), Jarošova
Ján Srok - František Tibenský, Nobelova 34
Ferdinand Zimbauer (1910 - 1945), Úradnícka
Cintorín na Račianskom mýte
1. svetová vojna, Koliba

Kamerové systémy