Rodák zo Svrčinovca Ondrej Cyprich založil v marci 1939 organizačnú štruktúru ilegálnej komunistickej strany v Považskej Bystrici. V máji 1940 nastúpil do Bratislavy ako úradnícky železničný zamestnanec. V Bratislave viedol ilegálnu bunku pre západné Slovensko, ktorej konšpiračným miestom bol byt rodičov Gustáva Kováčika na Dostojevského rade a od roka 1944 byt na Palisádach. Činnosť bunky bola usmerňovaná podľa pokynov členov ústredného vedenia strany Ľudovíta Benadu a neskôr Štefana Bašťovanského, až do ich zatknutia. Cyprich bol poverený pre styk s členmi občianskeho (nekomunistického) odboja, s ktorými sa stretával na fare Augustína Pozdecha v bratislavskom Novom Meste. Bunka mala na starosť aj tajný sklad zbraní uložených v tuneli pod hradom. Ondreja Cypricha so spolupracovníkmi Františkom Janicom a Violou Kováčikovou zatklo gestapo v byte na Palisádach 3. februára 1945. Cypricha a Janicu zaradili do posledného transportu politických väzňov do koncentračného tábora v Mauthausene, ktorý odišiel 31. marca. Z tohto transportu smrti sa už nik nevrátil.
Bratrancom O. Cypricha bol Anton Cyprich, major slovenskej armády, ktorý sa počas SNP pripojil k povstaleckému vojsku, ale pre problémy s nastupujúcim komunistickým režimom v roku 1948 emigroval.
Na fasáde domu na Cyprichovej ulici má Ondrej Cyprich odhalenú pamätnú tabuľu. Osadená bola pravdepodobne už pri založení ulice v roku 1954.

 

Gustáv Kováčik: Spoločnými silami proti fašizmu, in: Pamäť ľudu 1, Bratislava 1989, str. 111-119

Kamerové systémy