Michal Pavlovič sa narodil v Budapešti v slovenskej rodine, ktorá sa presťahovala do Kapiniec pri Nitre. Nestihol dokončiť právnickú fakultu, musel narukovať. Absolvoval vojenskú akadémiu a odvelili ho so slovenskou armádou na východný front už v hodnosti poručíka. Potajme spolupracoval s bieloruskými partizánmi. Keď sa to prezradilo, 30. septembra 1943 utiekol k partizánom. Bol medzi nimi do júna 1944 a potom odišiel k 1. československému armádnemu zboru v ZSSR. Čoskoro ho poverili úlohami styčného dôstojníka medzi Moskvou a odbojom na Slovensku a 6. augusta 1944 ho vysadili na Ploskej vo Veľkej Fatre. Pavlovič sa skontaktoval s radistami, ktorí pre neho zabezpečovali spojenie s Moskvou. Po potlačení povstania, sa presťahoval do Bratislavy, kde sa zapojil do ilegálnej siete spolupracovníkov, medzi ktorými bola aj Františka Hrubišková a predovšetkým maliar Ľudovít Varga, priateľ zo školských lavíc. V čase, keď Pavlovič bol už rozhodnutý odísť aj s niektorými spolupracovníkmi k myjavským partizánom, bola jeho činnosť vyzradená gardistom. Dňa 3. februára 1945 ho pri zatýkaní zastrelili v jeho byte na Novej dobe.
M. Pavlovič bol po vojne povýšený do hodnosti majora in memoriam a jeho pozostatky boli exhumované a prenesené na cintorín v Kapinciach.
V Bratislave na fasáde domu zo strany Vajnorskej ulice bola Michalovi Pavlovičovi 3. apríla 1960 odhalená žulová pamätná tabuľa. Jej autorkou bola sochárka Alina Ferdinandy.
Použitá literatúra: Milan Varsík: Príbehy odvážnych, Bratislava 1979, str. 168-202
