Veľká Morava jestvovala v susedstve mocnej Franskej ríše, ktorej králi považovali veľkomoravské kniežatá za svojich vazalov. V roku 846 východofranský kráľ Ľudovít Nemec dosadil Slovenom na Veľkej Morave za panovníka knieža Rastislava. Rastislav sa snažil ale viesť nezávislú politiku. Dôkazom toho boli dva vpády Frankov v rokoch 855 a 864, ktorým Rastislav odolal v devínskej pevnosti. V roku 870 ho nahradil vládychtivý synovec Svätopluk, ktorý ho zajal a vydal Frankom. Rastislav zomrel vo franskom zajatí. Bol oslepený, aby sa už nikdy nemohol vrátiť.
Sochárka Ľudmila Cvengrošová vytvorila v roku 1990 epoxidovú sochu Rastislava na panovníckom stolci, ktorá bola osadená pred kostolom Svätého kríža v Devíne. V roku 2010 presunuli sochu na križovatku ulíc Slovienska a Brigádnická, aj keď sa už dlhodobejšie objavovali snahy o premiestnenie sochy (možno aj v bronzovom prevedení) na hrad Devín. Po roku 2020 sochu odtiaľ odstránili. V roku 2022 bol na devínskom nábreží Dunaja osadený jej bronzový odliatok.
