Štátna nemocnica v Bratislave, ktorá mala hlavné pracovisko na Mickiewiczovej ulici, prijala po oslobodzovacích bojoch 4. apríla 1945 do ošetrenia dvesto zranených vojakov Červenej armády. Sovietski vojaci si však krátko po oslobodení Bratislavy zriadili na území mesta niekoľko poľných nemocníc s vlastným personálom na ošetrovanie vojakov. Ich prvým zdravotným útvarom bolo obväzište vo Vojenskej nemocnici na Červenom moste. Zakrátko sa celá nemocnica stala poľnou nemocnicou Červenej armády. Súbežne si zriadili ďalších päť poľných nemocníc plus transfúznu stanicu v nemocnici na Šulekovej ulici. Boli v prevádzke asi 6 až 9 týždňov.
Dňa 3. apríla 1960 boli v Bratislave na všetkých siedmych miestach zdravotných zariadení Červenej armády odhalené pamätné tabule, ktoré pripomenuli ich poslanie Akademický sochár Koloman Makovíny vyhotovil tri rovnaké mramorové tabule, ktoré sa osadili na budove Vojenskej nemocnice na Červenom moste, na budove YMCA na Karpatskej ulici a v interiéri školskej budovy (STU) na Vazovovej ulici. Na Vazovovej ulici sa dnes pamätná tabuľa asi nenachádza.
