Rodák zo Skalice Mirko Nešpor (1924-1944) bol ako účastník Slovenského národného povstania pri výsluchu v cele umučený gardistami. V roku 1943 ho prijali do prvého ročníka stavebnej fakulty Vysokej školy technickej. Ubytovaný bol na študentskom internáte na Lafranconi. Začiatkom júla 1944 nastúpil na vysokoškolskú prax na stavbe Oravskej priehrady. Tu ho pre spoluprácu na príprave povstania získal antifašista Lubomír Linhart, ktorý pracoval ako technický úradník pod falošnou identitou a na Orave organizoval ilegálnu sieť komunistickej strany. Spolu s Nešporom rokovali s veliteľom dolnokubínskej vojenskej posádky, ktorá sa potom celá k povstaniu pridala. V začiatočných dňoch SNP sa Nešpor stal členom revolučného národného výboru v Ústí nad Oravou a pomáhal založiť ďalšie výbory v Námestove, v Hruštíne a Zákamennom. 0d 3. septembra 1944 vypukli na Orave boje, pri Krivej sa ich zúčastnil so zbraňou v ruke. V polovici septembra prvýkrát prišiel do Banskej Bystrice, kde sa rozhodlo, že Nešpor prevezme po Linhartovi poslanie na Orave. Medzi Banskou Bystricou a Oravou vykonal potom niekoľko kuriérskych ciest. Pri jednej z nich v Lučivnej pri Párnici vstúpil do partizánskeho oddielu kpt. Piotra Sergejeviča Tichonova. Oddiel sa v polovici októbra stiahol k Breznu, ale keď padlo rozhodnutie o prechode povstania na partizánsky spôsob boja, presúval sa cez Nízke Tatry do hôr pri Orave. Pri presune sa 28. októbra nemocný Nešpor od oddielu odpojil a zostal týždeň v obci Sokolče pri Liptovskom Mikuláši. Vrátil sa do Holíča, kde sa pár dní ukrýval u sestier Beranových. Od 10. novembra sa ukrýval na internáte Lafranconi v izbe brata vysokoškoláka Vlada. Po mesiaci sa opäť vrátil do Holíča a Skalice, kde dostal kontakt na ilegálne ubytovanie do Bratislavy. Gardisti ho zadržali 13. decembra v Skalici pri nástupe do vlaku. Pri výsluchu od skalických gardistov dostal prvú bitku. 16. decembra ho dopravili do Bratislavy na Vlčkovu ulicu do neslávne známej vily, kde gardisti pri výsluchoch mučili väzňov. Pár hodín po výsluchu spojenom s týraním, keď Nešpor nadránom 17. decembra zomrel - prípadne upadol do bezvedomia, ho obesili.
Výtvarnú súťaž na náhrobný pomník Mirka Nešpora bola vypísaná v roku 1960. Autorom náhrobného pomníka Mirka Nešpora je sochár Ludwik Korkoš a architekt F. Németh. Pomník bol odhalený v roku 1964, práce na ňom boli autorom zadané už v roku 1960 po úspechu vo výtvarnej súťaži.
Marta Masaryková: Svedectvo o živote. Spomienky na Mirka Nešpora, Bratislava 1974;
Zuzana Ševčíková: Ludwik Korkoš, Bratislava 1985, str. 35, 36
