Štúr započal štúdium na bratislavskom evanjelickom lýceu v septembri 1829, ukončil ho o štyri roky, ako žiak bol členom školskej Spoločnosti česko-slovenskej. Väčšiu časť roka 1834 strávil ako pisár na panstve grófa Zaya, ale od septembra sa vrátil na lýceum, kde vypomáhal s vyučovaním mladších ročníkov a zároveň sa pripravoval na univerzitné štúdium. V Spoločnosti česko-slovenskej zaujal miesto podpredsedu a starším študentom prednášal dejiny Slovanov a ich literatúr, v tom čase bol na lýceu slovenskými študentmi už považovaný za svojho ideového vodcu. Pre 16 najagilnejších študentov Spoločnosti zorganizoval v nedeľu 24. apríla 1836 výlet na hrad Devín, na ktorom ich zaviazal k službe národu. Výlet sa pripravoval tajne, aby sa neohrozilo Štúrovo postavenie na lýceu a ani poslanie podujatia. Študenti zachovali mlčanlivosť, odchádzali v trojiciach, stretli sa až za Bratislavou. Na Devíne si zvolili slovanské mená, ktoré mali používať spolu s občianskym menom. Samotný Štúr prijal meno Velislav, ktoré používal už skorej.
Po sto rokoch od výletu Štúrovej družiny bola 24. apríla 1936 pri národnej slávnosti na devínskom hrade odhalená pamätná tabuľa od sochára Jozefa Pospíšila. Československí vojaci pamätnú tabuľu sňali pred 24. novembrom 1938, keď bol Devín anektovaný Nemeckom. Dobu 2. svetovej vojny tabuľa prečkala v úschove u svojho autora J. Pospíšila a po oslobodení bola znova osadená. Pôvodne bola umiestnená na skale stredného hradu. V rokoch 1972 až 1985 bol hrad z dôvodu rekonštrukcie uzatvorený a tabuľa odložená v depozite. V apríli 1986 ju slávnostne opätovne odhalili; tentoraz na hradnom múre Garajovho paláca.
