Ferdiš Juriga, rodák z Gbelov, bol vysvätený za rímsko-katolíckeho kňaza v roku 1897. Dlhodobejšie pôsobil ako farár vo Vajnoroch medzi rokmi 1905 až 1918. V rokoch 1919 -1923 pastoračnú službu nevykonával, čo bolo toho príčinou, sme nezistili. Počnúc rokom 1924 nastúpil za farára do Dolnej Stredy. Bol predstaviteľom slovenského národného hnutia. Stal sa funkcionárom Spolku sv. Vojtecha a patril k zakladateľom Slovenskej ľudovej strany, za ktorú ho v roku 1905 zvolili do Uhorského snemu. Za publikovanie poburujúcich článkov bol však zbavený imunity a odsúdený na dva roky väzenia, ktoré strávil vo Vacove. Po voľbách v roku 1910 až do rozpadu monarchie sa stáva opätovne poslancom snemu. Aby zlepšil sociálne pomery založil potravné družstvá vo Vajnoroch, Zohore a Stupave. Pôsobil aj v správe niekoľkých bánk. Stal sa členom výboru SNR, ktorá 30. októbra 1918 deklarovala prihlásenie Slovenska do spoločného štátu s Českom. V novom štáte získal funkciu poslanca Národného zhromaždenia (do 1929). Po vylúčení z ľudovej strany založil vlastnú politickú stranu, ale vo voľbách (1929) neuspel. Do akej miery strata politického vplyvu súvisela aj so súčasným postihom Jurigu v cirkvi, keď bol pozbavený pastorácie, nevieme. Ako rímsko-katolícky kňaz nedodržiaval celibát, mal štyri deti. Od roka 1930 je už kňazom na dôchodku, na politickú činnosť rezignoval, ale zostal pracovať ako funkcionár Slovenskej ligy.
V Karlovej Vsi žil Ferdiš Juriga od roka 1919, pozemok si tu vyhliadol a zakúpil ešte v roku 1916. Pochovali ho na miestnom cintoríne. Nad hrobom mal pomník s bronzovým portrétnym reliéfom. Matica slovenská dala v októbri 1996 exhumovať jeho ostatky a spoločne s pomníkom ich odviezla na Národný cintorín do Martina. Kuriozitou bolo, že o tom neinformovala rodinných príslušníkov a ani samosprávu. Pomník sa pri prevoze poškodil a na Národnom cintoríne je už po oprave v trochu inom tvare. Neskôr z neho ukradli aj pôvodný bronzový reliéf, ktorý nahradili rovnakým z umelého materiálu. V Karlovej Vsi na mieste pôvodného Jurigovho hrobu dala MS s určitým oneskorením postaviť náhradný pomník.

 

Obetiam štrajku - 1919, Slávičie údolie
Obetiam 2. svetovej vojny, Park SNP
Ján Škapík - Martin Jursa, Slávičie údolie
Kodifikácia rusínskeho jazyka, Botanická 25
Padlým v 1. svetovej vojne, Slávičie údolie
Padlým protifašistickým bojovníkom, Molecova 2
Obetiam havárie vrtuľníka, Sitina
Miroslav Frehár (1926 - 2005), Mokrohájska 3
Mikuláš Kopernik (1473 - 1543), Mlynská dolina
Jur Hronec (1881 - 1959), Mlynská dolina
Fraňo Kráľ (1903 - 1955), Tilgnerova
Bojovníkom proti fašizmu, Slávičie údolie

Kamerové systémy