Na pomník padlých hrdinov 1. svetovej vojny bola pridaná v 60. rokoch 20. storočia pamätná tabuľa venovaná odbojárom z mesta, ktorí zahynuli počas 2. svetovej vojny a v SNP. Mená z nej až na jednu výnimku (Jozef Stachovič) okopírovala aj pamätná tabuľa, ktorá je súčasťou pamätníka oslobodenia. Na tú pridali aj meno rodáka Mirka Nešpora a interbrigadistu Alberta Zapletala ktorý zahynul v roku 1937 v Španielsku.

HRDINOVIA II. ODBOJA.
1939 – 1945
PADLI, ABY SME MY ŽILI
PAVEL OZABAL
FRANTIŠEK DANIELIK
FRANTIŠEK KAPÁNEK
FRANTIŠEK MAZUR
JAROSLAV KLEMEŠ
JOZEF STACHOVIČ

 

Viktor Ozábal má na tabuli nesprávne uvedené meno ako Pavel. Narodil sa 1. februára 1913 v Radošovciach. Počas SNP viedol asi 600-členný prápor partizánov, ktorý operoval v Turci. Kapitán V. Ozábal padol 21. septembra 1944 pri Martine. V októbri 1945 jeho pozostatky exhumovali a previezli na skalický cintorín.

František Danielik sa narodil 28. októbra 1928 v Skalici. Radista čatár F. Danielik zahynul na masíve Zadného Gerlachu pri havárii sovietskeho lietadla ako príslušník 2. paradesantnej brigády čsl. zboru. Lietadlá z poľského Krosna na letisko Tri duby pri Banskej Bystrici prevážali vojakov a materiál na pomoc SNP. Vychádzajúc z tohto predpokladu sa v literatúre objavuje dátum havárie 9. októbra 1944. Podľa datovaných listín nájdených na mieste havárie, lietadlo havarovalo pravdepodobne až po 7. novembri. Miesto havárie bolo známe už od augusta 1945, ale telá všetkých 24 obetí z lietadla boli až 28. júla 1946 pochované v samostatných hroboch na cintoríne v obci Gerlachov, keď ich týždeň predtým zniesli z ťažko dostupného horského terénu (Peter Šumichrast: Letecká havária na Zadnom Gerlachu v hláseniach leteckého náhradného pluku 4, in: Vojenská história 2/2014, str. 101-125).

František Kapánek padol v bojoch SNP 9. septembra 1944.

František Mazúr sa narodil v Skalici 22. septembra 1923. Bol ako zajatý partizán popravený 24. decembra 1944 v Slovenskej Ľupči obesením. V Ľupči je i pochovaný a pred evanjelickým kostolom má pamätník (aj so spolubojovníkom Jurajom Majerom) a je tam po ňom aj pomenovaná ulica.

Jaroslav Klemeš pochádzal z Čadce, býval v Skalici, ale v roku 1939 ho ako Čecha vyhostili zo Slovenska a usadil sa v Strážnici. Bol zadržaný Gestapom za podporu utečencov z protektorátu na Slovensko a popravený 5. novembra 1943 v Prahe. Jeho synom je generál Jaroslav Klemeš ml., ktorý v roku 1940 utiekol do Francúzska a Anglicka, kde pôsobil ako výsadkár.

 

Pozn. 1.: Na zozname padlých počas 2. svetovej vojny by namiesto mena Pavel Ozábal malo byť správne Viktor Ozábal (1913 – 1944) (Vladimír Blaho: Rodina Ozábalovcov, in: Záhorie 2/2011, str. 16).
Pozn. 2.: Nedostatok bol odstránený pri renovácii pomníka padlých v roku 2018, keď na pomník bola osadená nová pamätná tabuľa so správnym menom. 

Blízke pamätníky

Vladimír Rusko (1935 - 2019), Skalica
Rómsky holokaust, Skalica
Výročie Československa, Skalica
Dočasná vláda pre Slovensko (2018), Skalica
Zora Viestová (1920 - 2002), Skalica
Politickým väzňom zo Záhoria, Skalica
Ján Amos Komenský - zborový dom, Skalica
Viktor Savič Pľjušť († 1945), Skalica
Študenti gymnázia, Skalica
Škarniclova tlačiareň, Skalica
Pomník padlých, Skalica
Pavel Blaho - rodný dom, Skalica
Pavel Blaho (1867 - 1927), Skalica
Oslobodenie, Skalica
Mirko Nešpor (1924 - 1944), Skalica
Kňazom evanjelickej fary - literátom, Skalica
Ján Černoch (1852 - 1927), Skalica
Ján Amos Komenský (1592 - 1670), Skalica
František Šara (1897 - 1977), Skalica
Daniel Gabriel Lichard (1812 - 1882), Skalica
Daniel Gabriel Lichard - Lichardov dom, Skalica
Ľudovít Novák (1908 - 1992), Skalica
Katolíckym osobnostiam, Skalica
Gyula Juhász (1883 - 1937), Skalica
Pavel Bunčák (1915 - 2000), Skalica
Ľudovít Okánik (1869 - 1944), Skalica
Ľudovít I. Veľký  (1326 - 1382), Skalica
József Gvadányi (1725 - 1801), Skalica
Janko Blaho (1901 - 1981), Skalica
Ján Ďurovič (1894 - 1955), Skalica
František Madva (1786 - 1852), Skalica
Dočasná vláda pre Slovensko (1928), Skalica
František Krištof Veselý (1903 - 1978), Skalica

Kamerové systémy