Na uhorský tón nastúpil v roku 1342 po svojom otcovi Karolovi Róbertovi. V Pécsi založil prvú univerzitu na území Uhorska, v Marianke založil kláštor. Ľudovít I. podpísal 6. októbra 1372 udelenie výsady slobodného kráľovského mesta pre Skalicu. Skalici bol tým umožnený rozvoj, ktorým sa potom dostala do spoločnosti najvýznamnejších miest na Slovensku.

Bronzovú sochu panovníka v nadživotnej veľkosti na námestí v Skalici odhalili 6. januára 2008 spoločne podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič a primátor Skalice Stanislav Chovanec. Socha Ľudovíta I., ktorý v ruke drží výsadné listiny pre Skalicu, je dielom akademického sochára Vladislava Plekanca. Tabuľa na postamente zaznamenáva práve inkriminovaný letopočet 1372.

Blízke pamätníky

Vladimír Rusko (1935 - 2019), Skalica
Rómsky holokaust, Skalica
Výročie Československa, Skalica
Dočasná vláda pre Slovensko (2018), Skalica
Zora Viestová (1920 - 2002), Skalica
Politickým väzňom zo Záhoria, Skalica
Padlým antifašistom, Skalica
Ján Amos Komenský - zborový dom, Skalica
Viktor Savič Pľjušť († 1945), Skalica
Študenti gymnázia, Skalica
Škarniclova tlačiareň, Skalica
Pomník padlých, Skalica
Pavel Blaho - rodný dom, Skalica
Pavel Blaho (1867 - 1927), Skalica
Oslobodenie, Skalica
Mirko Nešpor (1924 - 1944), Skalica
Kňazom evanjelickej fary - literátom, Skalica
Ján Černoch (1852 - 1927), Skalica
Ján Amos Komenský (1592 - 1670), Skalica
František Šara (1897 - 1977), Skalica
Daniel Gabriel Lichard (1812 - 1882), Skalica
Daniel Gabriel Lichard - Lichardov dom, Skalica
Ľudovít Novák (1908 - 1992), Skalica
Katolíckym osobnostiam, Skalica
Gyula Juhász (1883 - 1937), Skalica
Pavel Bunčák (1915 - 2000), Skalica
Ľudovít Okánik (1869 - 1944), Skalica
József Gvadányi (1725 - 1801), Skalica
Janko Blaho (1901 - 1981), Skalica
Ján Ďurovič (1894 - 1955), Skalica
František Madva (1786 - 1852), Skalica
Dočasná vláda pre Slovensko (1928), Skalica
František Krištof Veselý (1903 - 1978), Skalica

Kamerové systémy