Ferdiš Juriga, rodák z mesta Gbely, bol vysvätený za rímsko-katolíckeho kňaza v roku 1897. Dlhodobejšie pôsobil ako farár vo Vajnoroch medzi rokmi 1905 až 1918. V rokoch 1919 -1923 pastoračnú službu nevykonával, čo bolo toho príčinou, sme nezistili. Počnúc rokom 1924 nastúpil za farára do Dolnej Stredy. Bol predstaviteľom slovenského národného hnutia. Stal sa funkcionárom Spolku sv. Vojtecha a patril k zakladateľom Slovenskej ľudovej strany, za ktorú ho v roku 1905 zvolili do Uhorského snemu. Za publikovanie poburujúcich článkov bol však zbavený imunity a odsúdený na dva roky väzenia, ktoré strávil vo Vacove. Po voľbách v roku 1910 až do rozpadu monarchie sa stáva opätovne poslancom snemu. Aby zlepšil sociálne pomery založil potravné družstvá vo Vajnoroch, Zohore a Stupave. Pôsobil aj v správe niekoľkých bánk. Stal sa členom výboru SNR, ktorá 30. októbra 1918 deklarovala prihlásenie Slovenska do spoločného štátu s Českom. V novom štáte získal funkciu poslanca Národného zhromaždenia (do 1929). Po vylúčení z ľudovej strany založil vlastnú politickú stranu, ale vo voľbách (1929) neuspel. Do akej miery strata politického vplyvu súvisela aj so súčasným postihom Jurigu v cirkvi, keď bol pozbavený pastorácie, nevieme. Ako rímsko-katolícky kňaz nedodržiaval celibát, mal štyri deti. Od roka 1930 je už kňazom na dôchodku, na politickú činnosť rezignoval, ale zostal pracovať ako funkcionár Slovenskej ligy. Pochovaný bol na cintoríne v Karlovej Vsi, v roku 1996 jeho ostatky previezli na Národný cintorín do Martina.
V rámci jednodňových spomienkových osláv odhalil 12. októbra 1994 minister kultúry Ľubo Roman pamätnú tabuľu Ferdišovi Jurigovi na fare v rodných Gbeloch. Autorom pamätnej tabule je výtvarník Juraj Meliš.
??: Gbely, in: Záhorie 5/1994, str. 28
