Rodák z Unína Andrej Dermek, člen rehole saleziánov, bol v roku 1942 vysvätený za kňaza. Počas likvidácie rehoľných rádov v dobe socializmu bol v roku 1950 bol internovaný v Podolínci, odkiaľ sa mu podarilo utiecť. Spolu s ďalším saleziánom Titusom Zemanom organizoval úteky klerikov do zahraničia. V apríli 1951 ho zatkli a v nasledujúcom roku odsúdili na dlhoročný trest odňatia slobody, ktorý ukončila amnestia v roku 1960. V neskoršej dobe pracoval v ilegálnych cirkevných štruktúrach, v rokoch 1969-1974 bol hlavou saleziánov na Slovensku. Po roku 1989 sa vrátil k teologickej pedagogickej činnosti. Od 70-tych rokov bol duchovným otcom spoločenstva rodín z Bratislavy. Andrej Dermek bol pochovaný na šaštínskom cintoríne. Z jeho pozostalosti získalo spomenuté rodinné spoločenstvo relikviár s ostatkami Dona Bosca, ktorý v roku 2019 darovalo unínskej farnosti.
Pamätnú dosku Andrejovi Dermekovi v Uníne dala osadiť obec, miestna fara a Rodinné spoločenstvo z Bratislavy. Odhalili ju 30. októbra 2018 po svätej omši starosta obce Ján Palkovič a zástupca Rodinného spoločenstva Ján Klepáč. Posvätil ju miestny farár Tibor Tasary.
Ľudovít Košík: Odhalenie pamätnej tabule prof. ThDr. Andrejovi Dermekovi SDB v Uníne, in: Unínske noviny 3/2018, str. 6
