Štefan Fajnor ml. bol synom senického advokáta. Na fronte 1. svetovej vojny v hodnosti práporčíka 16. rakúsko-uhorského pluku padol do ruského zajatia 10. júla 1915. V zajatí sa prihlásil do formujúcich sa československých légií. Do zostavy československej brigády v Birjuči ho zaradili 24. apríla 1916. Vzhľadom k vzdelaniu ho pridelili k vojenskej komisii, ale sám žiadal o vstup do bojovej jednotky. Od apríla ho zaradili ako radového vojaka 6. roty 1. streleckého pluku 1. československej divízie a v novembri na fronte v Haliči už v hodnosti práporčíka velil výzvednej čate podriadenej 113. ruskej divízii. V roku 1917 sa vo funkcii veliteľa roty zúčastnil bitky u Zborova a následného ústupu jednotiek cez Kyjev až do Penzy a Samary. Po podpise separátnej mierovej zmluvy medzi sovietskym Ruskom a Centrálnymi mocnosťami 3. marca 1918 československé jednotky prestali rešpektovať nariadenia sovietskej vlády a 25. mája prvýkrát vstúpili do priamej bojovej konfrontácie s jej vojskami. V bojoch proti nim pri Buzuluku počas útočného výpadu 6. roty 1. pluku Štefan Fajnor ml. 26. júna 1918 padol. Po smrti bol povýšený do hodnosti kapitána.
Popri bojových akciách sa Fajnor zúčastňoval aj organizačného života légií. V máji 1917 bol 1. plukom delegovaný na československý revolučný národný zjazd v Kyjeve. Na zjazde bol skoncipovaný leták Poslanie do vlasti známe aj ako Do zemí českých a na Slovensko. Popri Fajnorovi ho z obáv pred perzekúciami príbuzných podpísalo naozaj len zopár ďalších osobností (napr. Jozef Gregor Tajovský, Janko Jesenský). Leták bol v tisícoch exemplárov šírený medzi vojakmi rakúsko-uhorskej armády. V rámci 1. divízie sa Fajnor 27. apríla 1918 stal členom komisie pre úpravu vojenských pravidiel a v máji toho roka aj sudcom poľného súdu divízie.
Reprezentatívny Výbor pre postavenie pomníkov padlým slovenským legionárom, ktorý viedol Matej Metod Bella, predseda Poľnohospodárskej rady pre Slovensko, mal v úmysle pri veľkolepej slávnosti odhaliť pamätnú tabuľu pre Štefana Fajnora ml. už pri desiatom výročí jeho smrti. Pre nedostatok finančných prostriedkov sa mu to podarilo až v nasledujúcom roku v spolupráci so Združením slovenských legionárov. Sprievodné podujatie v Senici pri odhalení tabule mal ale z veľkej časti na starosti už miestny čestný výbor, ktorého predsedom bol starosta Senice Samuel Mitáček. Slávnosť odhalenia pamätnej tabule sa konala 29. júna 1929, pamätnú tabuľu mal podľa pripraveného programu odhaliť predseda Združenia slovenských legionárov Jozef M. Országh. Pamätnú tabuľu Štefanovi Fajnorovi ml. osadili naľavo od vchodu jeho rodného domu na terajšej Štefánikovej ulici. V pravej polovici mramorovej tabule bol bronzový reliéf Fajnorovho poprsia vo vojenskej uniforme. V roku 1952 bola tabuľa odložená do depozitu, pretože históriu légií bojujúcich v Rusku socialistický režim radšej zamlčoval. Na dome bola osadená aj pamätná tabuľa jeho otca, významného advokáta, asi až do doby asanácie domu v roku 1966.
Nové časy, orgán Sdruženia slovenských legionárov, 7/1929, str. 1-12
