Viliam Pauliny Tóth sa narodil rodine senického evanjelického kňaza Bedricha Viliama Paulinyho. O otca prišiel, keď mal rok a pol a o matku v štrnástich. Po absolvovaní bratislavského lýcea pracoval ako vychovávateľ v šľachtických rodinách a krátko ako profesor kremnického lýcea. V roku 1849 sa stal dôstojníkom slovenského povstaleckého zboru. Po jeho rozpustení pracoval v štátnych úradoch, od roku 1853 v Kecskeméte, kde spoznal svoju manželku Vilmu Tóthovú zo zámožnej zemianskej rodiny. Jej bezdetný strýko si ho adoptoval, od tej doby Viliam Pauliny používal šľachtický predikát Tóth. Bol členom vyslanstiev, ktoré v roku 1861 predkladali Memorandum národa slovenského uhorskému snemu a cisárskej kancelárii. Pracoval v predsedníctve Matice slovenskej. Neskôr sa stal poslancom snemu za dolnozemských Slovákov, po založení Slovenskej národnej strany sa stal jej predsedom. Viliam Pauliny Tóth bol vzdelanou osobnosťou, ovládal niekoľko jazykov, mal literárne, hudobné a výtvarné nadanie, venoval sa publicistike, vydával časopisy Černokňažník v Budíne a Sokol v Skalici, bol redaktorom martinských Národných novín a Letopisu Matice slovenskej.
Pamätnú tabuľu Viliamovi Paulinymu Tóthovi odhalili 1. júla 1928 na starej evanjelickej fare v Senici. V roku 1974 bola fara asanovaná a pamätná tabuľa je odvtedy uložená v depozite mestského úradu.
Tu sa narodil dňa 3. júla 1826 |
Eduard Gombala: Viliam Pauliny Tóth - Života a dielo, Martin 1975;
Fedor Ruppeldt: Pamätníky evanjelických výtečníkov slovenských, in: Almanach Cirkvi evanjelickej a. v. na Slovensku z rokov 1919 - 1928, Martin 1930, str. 336
