Tri dni nijak, Borský Mikuláš

Nový nastupujúci režim založil 10. júla 1949 tzv. Katolícku akciu, ktorá mala byť združením kňazov a občanov ako prorežimná protiváha rímsko-katolíckej cirkvi. Nenašla takmer žiadnu odozvu, bola odpočiatku odmietnutá Vatikánom. Do Borského Mikuláša prišiel 3. júla 1949 agitátor za Katolícku akciu František Tavaly, ale keď začal rečniť, popudený zhromaždený dav občanov ho z obce vyhnal. 8. júla prišli následne do obce štyri desiatky príslušníkov a vyšetrovateľov ŠTB. Domáci sa báli, že im odvedú farára, dekana Augustína Karmaša, na jeho podporu sa zhromaždil dav až 1200 ľudí. Štátna moc ihneď zavolala niekoľko stočlennú pomoc z radov SNB a pezinských milícií, ktorí na tri dni obsadili obec. Zadržali asi 58 osôb. Okresný súd stihol ešte v septembri odsúdiť na tresty väzenia 6 osôb, ktorí mali byť len prvou odsúdenou skupinou. Ďalších našťastie už zachránila amnestia a nedostatky dôkazov. Obeťami vzbury, ktorá sa do histórie zapísala ako Tri dni nijak, sa stali dvaja mikulášski obyvatelia. Anton Deščík, ktorý zvonil 8. júla na zvonici, zomrel krátko po odsúdení vo väznici. Vo vyšetrovacej väzbe zomrela Hedviga Rozborová, ktorá telefonovala do Šajdíkových Humeniec a žiadala pomoc ich obyvateľov.

8. júla 2007 požehnal farár Teodor Kamody novú pamätnú tabuľu občanom obce, ktorí sa v roku 1949 zúčastnili vzbury proti režimu. Tabuľa je umiestnená na príkostolnom múre, jej autorom je architekt Stanislav Májek. V obci je aj ďalší pamätník vzbure Tri dni nijak, ktorý v podobe kríža a pamätnej tabule odhalili v roku 1999.

 

Stanislav Májek: Aby sa nezabudlo, in: www.borskymikulas.sk

Stanislav Májek: V Borskom Mikuláši odhalili pamätnú tabuľu, in: Katolícke noviny 31/2007