Svätí Cyril a Metod, Šajdíkove Humence

Solúnski bratia Konštantín a Metod boli vyslaní byzantským cisárom na kresťanskú misiu na Veľkú Moravu asi v roku 863. Pre tento účel Konštantín zostavil písaný jazyk hlaholiku a spolu s Metodom viacero prekladov z biblie. Keďže Veľká Morava nebola cirkevne vo sfére vplyvu Byzantskej ríše, v rokoch 867 až 869 navštívili Rím, kde získali súhlas pápeža na používanie staroslovienčiny ako liturgického jazyka a vysvätenie Metoda a ich troch žiakov za kňazov. Chorľavejúci Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora pod menom Cyril a tam čoskoro zomrel. Ostatní členovia misie sa vrátili na Veľkú Moravu. Vládca Blatnohradu Koceľ však posiela v roku 870 Metoda späť do Ríma so žiadosťou, aby bol menovaný biskupom, čo by riešilo problémy s nemeckým klérom, keďže Veľká Morava bola politickým vazalom Franskej ríše. Metod bol menovaný Hadriánom II. dokonca za arcibiskupa Panónie, čo znamenalo jej vyňatie spod cirkevnej sféry Bavorska. Arcibiskupom Veľkej Moravy sa stal od roku 880. V tejto funkcii vytrval na Veľkej Morave až do svojej smrti v roku 885.

Pamätnú tabuľu sv. Cyrilovi a Metodovi odhalili 5. júla 2000 na priečelí kostola sv. Augustína v Šajdíkových Humenciach, krátko po odhalení pamätnej tabule týmto svätým v Dojči. Iniciátorom zhotovenia oboch pamätných tabúľ bol správca dojčianskej rímsko-katolíckej farnosti Anton Hrebík. Na pamätnej tabuli v Humencoch je reliéf sv. Cyrila a Metoda prinášajúcich hlaholiku a krstiacich nášho predka. V spomenutý deň ju posvätil salezián Augustín Nádaský. Jej autormi sú výtvarník Štefan Kollár a akademický sochár Milan Flajžík.

Mária Zajíčková: Cyril a Metod: in: Záhorie 4/2000, str. 33, 34