Svätí Cyril a Metod, Dojč

Solúnski bratia Konštantín a Metod boli vyslaní byzantským cisárom na kresťanskú misiu na Veľkú Moravu asi v roku 863. Pre tento účel Konštantín zostavil písaný jazyk hlaholiku a spolu s Metodom viacero prekladov z biblie. Keďže Veľká Morava nebola cirkevne vo sfére vplyvu Byzantskej ríše, v rokoch 867 až 869 navštívili Rím, kde získali súhlas pápeža na používanie staroslovienčiny ako liturgického jazyka a vysvätenie Metoda a ich troch žiakov za kňazov. Chorľavejúci Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora pod menom Cyril a tam čoskoro zomrel. Ostatní členovia misie sa vrátili na Veľkú Moravu. Koceľ, vládca Blatnohradu však posiela v roku 870 Metoda späť do Ríma so žiadosťou, aby bol menovaný biskupom, čo by riešilo problémy s nemeckým klérom, keďže Veľká Morava bola politickým vazalom Franskej ríše. Metod bol menovaný Hadriánom II. dokonca za arcibiskupa Panónie, čo znamenalo jej vyňatie spod cirkevnej sféry Bavorska. Arcibiskupom Veľkej Moravy sa stal od roku 880. V tejto funkcii vytrval na Veľkej Morave až do svojej smrti v roku 885.

Na fasáde kaplnky Najsvätejšej Trojice v Dojči je pamätná tabuľa venovaná sv. Cyrilovi a Metodovi. Iniciátorom vzniku pamätných tabúľ vierozvestcom v Dojči a Šajdíkových Humenciach bol správca farnosti v Dojči Anton Hrebík. Odhalili ich obe v jeden deň 5. júla 2000, krátko po sebe. Pamätná tabuľa v Dojči zaznamenáva tradíciu, podľa ktorej sv. Cyril a Metod krstili obyvateľov obce.

Mária Zajíčková: Cyril a Metod, in: Záhorie 4/2000, str. 33, 34