Pomník padlých, Prietrž

Množstvo informácií týkajúcich sa vzniku pomníku padlých v Prietrži podrobne zaznamenal učiteľ Samuel Hatala (1862 - 1956).
Myšlienka postaviť pomník vojakom sa objavila, už keď prišla správa o prvom mŕtvom Jurajovi Jonášovi z časti Horné Paseky. Peniaze na pomník sa začali zbierať až po vojne, aj to len pozvoľne, začiatkom roku 1928 ich bolo 6 tisíc korún. Výbor pre postavenie pomníka prijal práve Hatalov návrh, aby mal pomník tvar obelisku s čiernymi pamätnými tabuľami. Potom sa organizovala ďalšia zbierka medzi občanmi a keď mal výbor k dispozícii vyše 9 tisíc, oslovil kamenárske firmy, s ktorými sa už v predchádzajúcom čase kontaktoval. Nakoniec vybral firmu Beck a Soják zo Strážnice, ktorá ponúkla prijateľnejšiu cenu ako Grünwald zo Senice. Kališ zo Šaštína poslal neskôr poštou ponuku, že postaví pomník z pieskovca za 5500 korún. Tú už ale v Prietrži nebrali do úvahy. Beck a Soják však pre údajný štrajk v kameňolome nedodržali dohodnutý termín dodávky do konca augusta 1929, odhalenie sa tak odložilo na ďalší rok. Medzitým výbor rozhodol o nápisoch a na návrh Hatalu zamietol umiestniť dodatočne fotomedailóny vojakov. Pomník stál celkovo 10340 korún, z toho kamenárska firma zinkasovala 7243 a zámočník Ján Rosa zo Senice za kovanú ohrádku 1225. Betónový podstavec pod pomník zhotovili stavitelia školy, ktorej slávnostné odovzdanie sa uskutočnilo súčasne s odhalením pomníka 28. augusta 1930.
Priamo do pylóna pomníka je vytesaný zakladateľský nápis. Na pamätnej tabuli sú verše a na ďalších dvoch tabuliach zoznamy padlých. Na pylóne sú v bronzovom prevedení stvárnené vojnové roky a slovenský znak.

Prietrž je evanjelická obec, z padlých vojakov len P. Kukla a P. Vojaček boli rímsko-katolíci a H. Sonnenfeld a B. Weisz boli židia. Zoznam na pamätné tabule pripravil S. Hatala. Knižne spracoval aj zoznam s podrobnejšími údajmi, ktoré uvádzajú aj číslo domu a časť Prietrže (kopanice), z kadiaľ vojak pochádzal, aj dátum a miesto smrti pokiaľ boli známe. V prípade rovnakých mien si pomohol ďalšími rozlišujúcimi prímeniami (br. J. = bratia Jánoví; br. M. = bratia Martinoví).
Synom Samuela Hatalu bol legionár Dušan Hatala (*1893), ktorý zahynul v Rusku a ktorý je zaznamenaný na najčestnejšom 1. mieste pamätnej tabule pomníka napriek uplatnenému abecednému poradiu. V obci má aj individuálnu pamätnú tabuľu.
Na evanjelickom cintoríne je spoločný hrob vojaka Pavla Janovíčka (*1891) a jeho rodičov. P. Janovíček (Pavlov) zomrel doma 6. júna 1918 na prinesenú tuberkulózu.
Na evanjelickom cintoríne je na náhrobku matky symbolická spomienka na vojaka Jána Rehuša (*1894), ktorý zomrel 13. mája 1915. Na pomníku padlých sú dvaja vojaci s týmto menom. S. Hatala vo svojom zozname k nim uvádza nasledovné. Ján Rehuš (Janov) zahynul v roku 1914 v Ruskom Poľsku a Ján Rehuš (Pavlov) zomrel v košickej nemocnici (bez dátumu smrti). Keď pripustíme možnú mieru určitej nepresnosti údajov, ku ktorému Jánovi tak možno náhrobok priradiť?

Samuel Hatala: Pamätnica Prietrže, Senica 2006, str. 72-79