Pomník padlých, Prietrž

Množstvo informácií týkajúcich sa vzniku pomníku padlých v Prietrži podrobne zaznamenal učiteľ Samuel Hatala (1862 - 1956).

Myšlienka postaviť pomník vojakom sa objavila, už keď prišla správa o prvom mŕtvom Jurajovi Jonášovi z Horných Pasek. Peniaze na pomník sa začali zbierať až po vojne, aj to len pozvoľne, začiatkom roku 1928 ich bolo 6 tisíc korún. Výbor pre postavenie pomníka prijal práve Hatalov návrh, aby mal pomník tvar obelisku s čiernymi pamätnými tabuľami. Potom sa organizovala ďalšia zbierka medzi občanmi a keď mal výbor k dispozícii vyše 9 tisíc, oslovil kamenárske firmy, s ktorými sa už v predchádzajúcom čase kontaktoval. Nakoniec vybral firmu Beck a Soják zo Strážnice, ktorá ponúkla prijateľnejšiu cenu ako Grünwald zo Senice. Kališ zo Šaštína poslal neskôr poštou ponuku, že postaví pomník z pieskovca za 5500 korún. Tú už ale v Prietrži nebrali do úvahy. Beck a Soják však pre údajný štrajk v kameňolome nedodržali dohodnutý termín dodávky do konca augusta 1929, odhalenie sa tak odložilo na ďalší rok. Medzitým výbor rozhodol o nápisoch a na návrh Hatalu zamietol umiestniť dodatočne fotomedailóny vojakov. Pomník stál celkovo 10340 korún, z toho kamenárska firma zinkasovala 7243 a zámočník Ján Rosa zo Senice za kovanú ohrádku 1225. Betónový podstavec pod pomník zhotovili stavitelia školy, ktorej slávnostné odovzdanie sa uskutočnilo súčasne s odhalením pomníka 28. augusta 1930.

Priamo do pylónu pomníka je vytesaný zakladateľský nápis. Na pamätnej tabuli sú verše a na ďalších dvoch tabuliach zoznamy padlých. Na pylóne sú v bronzovom prevedení stvárnené vojnové roky a slovenský znak.

 

VO VÁLKE PADLÝM
MILÝM SVOJIM
POSTAVILY PRI POMOCI
OCHOTNÝCH SPOLUOBČANOV
V SMUTKU POZOSTALÉ
RODINY.

 

Padli ste do rúk rodu svojho katom,
ktorí vás hnali proti rodným bratom,
a vaša zkáza, obete krvavé
im maly služiť k zveľadku, ku sláve;
no vševládny Boh ináč vec rozlíšil,
krivditeľov zbil, krivdených povýšil.

 

Dušan Hatala, poručík r. legii.

 

Martin Jurásek

Martin Rýzek

Ján Bašnár

Martin Jablonický   

Pavel Kukla

Ján Slaný

br. J.

Martin Benda

Ján Janovíček

Štefan Manďák

Pavel Slaný

Pavel Benda

Pavel Janovíček

Ján Mudroch

Ján Slaný

br. M.

Ján Blažek

Pavel Janovíček

Martin Mudroch      

Pavel Slaný

Ján Čajka

Pavel Jonáš

br.  

Pavel Pagáč

Henrich Sonnenfeld

Ján Černek

Ján Jonáš

Ján Rehuš

Ján Škodáček

Ján Černek

Ján Jonáš

Pavel Rehuš

Ján Valihora

Ján Čmela

Jur Jonáš

Pavel Rehuš

Bernát Weisz

Ján Dobiáš

Ondrej Jorík

Pavel Rehuš

Pavel Vojaček

Martin Gabriel

Pavel Jorík

Ján Rehuš

Ján Zuzčík

Pavel Chropovský   

Pavel Jorík

Ján Rýzek

 

 

Prietrž je evanjelická obec, z padlých vojakov len P. Kukla a P. Vojaček boli rímsko-katolíci a H. Sonnenefeld a B. Weisz boli židia. Zoznam na pamätné tabule pripravil S. Hatala. Knižne spracoval aj zoznam s podrobnejšími údajmi, ktoré uvádzajú aj číslo domu a časť Prietrže (kopanice), z kadiaľ vojak pochádzal, aj dátum a miesto smrti pokiaľ boli známe. V prípade rovnakých mien si pomohol ďalšími rozlišujúcimi prímeniami (br. J. = bratia Jánoví; br. M. = bratia Martinoví).

Synom Samuela Hatalu bol legionár Dušan Hatala (*1893), ktorý zahynul v Rusku a ktorý je zaznamenaný na najčestnejšom 1. mieste pamätnej tabule pomníka napriek uplatnenému abecednému poradiu. V obci má aj individuálnu pamätnú tabuľu.

Na evanjelickom cintoríne je spoločný hrob vojaka Pavla Janovíčka (*1891) a jeho rodičov. P. Janovíček (Pavlov) zomrel doma 6. júna 1918 na prinesenú tuberkulózu.

Na evanjelickom cintoríne je na náhrobku matky symbolická spomienka na vojaka Jána Rehuša (*1894), ktorý zomrel 13. mája 1915. Na pomníku padlých sú dvaja vojaci s týmto menom. S. Hatala vo svojom zozname k nim uvádza nasledovné. Ján Rehuš (Janov) zahynul v roku 1914 v Ruskom Poľsku a Ján Rehuš (Pavlov) zomrel v košickej nemocnici (bez dátumu smrti). Keď pripustíme možnú mieru určitej nepresnosti údajov, ku ktorému Jánovi tak možno náhrobok priradiť?

 

Samuel Hatala: Pamätnica Prietrže, Senica 2006, str. 72-79