Obetiam holokaustu, Senica

Pred 2. svetovou vojnou žilo v Senici vyše 300 židov. Počas prvej vlny deportácií z nich väčšinu odviezli do vyhladzovacích táborov. Zostali len desiatky z nich chránených pracovnými výnimkami. K februáru 1944 ich bolo v meste 62 a vo vtedajšom senickom okrese celkom asi 150. Keď začala na jeseň 1944 druhá vlna deportácií do koncentračných táborov, veľa židov sa snažilo ukryť na kopaniciach. V koncentračných táboroch zahynulo 263 židovských obyvateľov Senice. Po oslobodení sa do mesta vrátilo sto židovských obyvateľov, z toho bola asi polovica pôvodných občanov mesta. V roku 1949 sa väčšina z nich vysťahovala do Izraela.

Pamätná tabuľa na budove domu smútku židovského cintorína v Senici pripomína počty židovských obetí počas holokaustu, keď bola židovská komunita zdecimovaná k hranici zániku. Pamätná tabuľa bola odhalená v roku 1949 pri komornom podujatí štyroch desiatok židovských obyvateľov.

 

Encyklopédia židovských náboženských obcí - 3. zväzok (zost. R. J. Büchler), Bratislava 2012, str. 32-35

Peter Brezina, Ján Peter: Senica v nostalgii pohľadníc, Senica 2015, str. 152

Blízke pamätníky