Asi 9. novembra 1944 sa družstvo piatich Reptových partizánov, ktorým velil Jozef Žák, vybralo k lesom v chotári Hlbokého. Mali za úlohu vyhodiť do vzduchu sklad na strelnici Škodovky, kde sa vyrábala munícia. Pre nevľúdne počasie Žák znalý miestnych pomerov požiadal o odpočinok na blízkej odľahlej usadlosti na Vyrúbanej u Jozefa Bílka. Neušlo to ale pozornosti suseda Štefana Gacha, ktorý prechovával z minulosti istú animozitu ku samotnému Žákovi a ich zradil nemeckej posádke. K stodole, kde prebývali, prišlo komando (asi 70) nemeckých vojakov zo Senice, ktorí stodolu ostreľovali. Pri boji zahynuli partizáni Filip Tkáčik z Veľkého Zálužia, František Vašourek z Modry a Ivan Dženk(o) zo Sovietskeho zväzu (podľa hlbockej kroniky to bol Rus z Moskvy, ale v zozname Reptových partizánov je vedený ako Gruzínec) a dvaja Nemci. Len dvom partizánom sa podarilo ujsť. Miloša Uhliarika však chytili ešte toho istého dňa, bol vypočúvaný a väznený, ale obdobie vojny prežil. Jozef Žák sa ukrýval dva dni v Prietrži. Tam ho vyhľadali jeho partizánski druhovia, ktorí mu dávali za vinu neopatrný postup pri zmarenej akcii a následnú smrť partizánov a po krátkom prísnom súde ho zastrelili pri kostole. Zradca Štefan Glach bol po vojne odsúdený, ale z väzenia ho prepustil po pár týždňoch pre chorobu, na ktorú čoskoro zomrel.
Traja zabití partizáni boli pochovaní na cintoríne v Hlbokom. V roku 1946 sa miestny úrad rozhodol dať im postaviť pomník nad hrobom. Z následnej zbierky sa naň získalo vyše 16 tisíc korún. Náhrobník zhotovila kamenárska firma z Trnavy, ohrádku k nemu vyrobili hlbockí kováči Štefan Nečas a P. Kubica. Náhrobok s mottom básne Sama Chalúpku odhalili 12. mája 1946.
Na pamäť |
+ 10. nov. 1944 |
A večné meno toho nech ovenčí sláva, |
Ján Česnek: Kronika národného povstania v Hlbokom, in: Dejiny SNP 1944 – 4. zväzok, Bratislava 1984, str. 485;
Ján Bzdúšek, Juraj Baran: Spomienky na Slovenské národné povstanie v podbradlianskom kraji, Brezová pod Bradlom 1995, str. 36;
Kronika Hlbokého 1951-1989: záznam Samuela Rýšu, str. 27, 41, 42, záznam Jany Slezákovej str. 308, 309
