Autorom viacdielneho pamätníka oslobodenia Myjavy je sochár Štefan Belohradský. Pieskovcový pamätník s názvom Na úsvite slobody symbolizuje spoluprácu červenoarmejcov a partizánov. Odhalil ho 27. augusta 1961 Alexander Dubček, vtedy vo funkcii tajomníka ÚV KSČ pre priemysel, za prítomnosti zástupcov sovietskeho a bulharského konzulátu.
Na pamätnej tabule sú aj mená odbojárov z dnes samostatných obcí, ktoré boli až do roku 1955 súčasťou tzv. Veľkej Myjavy.

ČESŤ A SLÁVA HRDINOM PADLÝM V BOJI PROTI FAŠIZMU
MYJAVA:

ANTON CENEK 1900, ĽUDOVÍT FÁBRY 1922, DANIEL GÁLIK 1904,
ŠTEFAN GÁLIK 1904, MILAN KLČ-MIKUŠČIAK 1900, TOMÁŠ KOLA 1913,
PAVOL KOPON 1919, JÁN KOVARČÍK 1911, EMIL MACEK 1923,
MILAN MAREČEK 1923, KAROL PIKART 1892, PAVOL SADLOŇ 1889,
PAVOL SADLOŇ 1900, ALŽB. SADLOŇOVÁ 1902,ŠTEFAN SENTÍNEK 1924,
ANTON SÝKORA 1923, JÁN VRABLICA 1913, SERGEJ ŽELDAKOV 1894

BRESTOVEC:

SAMUEL FOLTÍN 1917, SAMUEL HRADSKÝ 1913, MILAN KULÍŠEK 1919,
ŠTEFAN MIZERÁK 1919, ŠTEFAN OSLEJ 1922, JÁN VISKUP 1922

PORIADIE:

ŠTEFAN ADÁMEK 1913, ŠTEFAN BACHORÍK 1909, MARTIN KAVICKÝ 1922,
MILAN VALÁŠEK 1922, JÁN VISKUP 1913

JABLONKA: PAVOL HOLČÍK 1910, SAMUEL MARÔNEK 1923, PAVOL VLČEK 1922
POLIANKA: MICHAL ADÁMEK 1913, MARTIN KOSTELANČÍK 1922, MICHAL TALLO 1922
RUDNÍK: JÁN VRKOČ 1926,  JÁN MALIARIK 1914

 

  • Antonín Cenek (1900 - 1945) pomáhal utečencom z protektorátu. Zadržali ho v septembri 1944 a odtransportovali do koncentračného tábora Mauthausen, kde zahynul.
  • Partizán Ľudovít Fábry (1922 - 1945) padol pri oslobodzovaní Myjavy v časti Sekule. Pochovaný je na dolnom cintoríne.
  • Daniel Gálik (1904 - 1945) sa 8. apríla 1945 pripojil k partizánom a sovietskym vojakom oslobodzujúcich Myjavu. Spolu vyhnali z firmy Tauš skupinu Nemcov snažiacich sa podmínovať továreň. Padol krátko nato v prestrelke.
  • Typograf Štefan Gálik (1904 - 1945) sa dostal do transportu 120 väzňov z Bratislavy do Viedne, kde však vlak pre bombardovanie mesta bol odklonený cez Moravu až do Mauthausenu. V transporte všetci väzni zahynuli. Jeho meno je symbolicky zaznamenané na rodinnom náhrobku na myjavskom dolnom cintoríne.
  • Tomáš Kola (1913 - 1945) sa na Myjavu dostal z ústavu pre nezaopatrené deti z Rimavskej Soboty. K partizánom skupiny Uher prešiel až koncom februára 1945. Čoskoro bol zajatý Nemcami a zahynul pravdepodobne pri vypálení osady Nárcie (Milan Varsik: Nepokorená Javorina, Bratislava 1982, str. 299, 300). 
  • Koncom februára 1945 gestapo zaistilo Pavla Koppóna (23-ročný ?) z Myjavy, za to, že zaobstaral vlasovovskému vojakovi, ktorý chcel prejsť k partizánom, civilné šaty a falošnú legitimáciu. Koppóna odvliekli do Nového Mesta nad Váhom a tam popravili. Pochovaný je na myjavskom dolnom cintoríne.
  • Ján Kovarčík (1911 - 1945) sa v Trenčíne zapojil do ilegálnej činnosti a za podporu partizánov bol zaistený a na trenčianskej Brezine popravený. Po oslobodení boli jeho pozostatky prevezené na rodnú Myjavu do hrobu rodiny.
  • Emil Macek (1923 - 1945) zahynul pri oslobodzovaní Myjavy v časti Sekule. Pochovaný je na myjavskom dolnom cintoríne.
  • Milan Mareček (1923 - 1945) bol zásobovačom partizánskeho oddielu Miloša Uhra, keď ho zadržali ho na kopanici U Škulcov. Popravili ho v Novom Meste nad Váhom asi 28. februára 1945. Na Myjave má individuálnu pamätnú tabuľu. Pochovaný je na myjavskom hornom cintoríne.
  • Karol Pikart (1902 - 1945) bol z Myjavy po vzniku Slovenského štátu vypovedaný ako český občan v apríli 1939, usadil sa vo Velkej nad Veličkou. Manželka a 2 deti zostali na Slovensku. Pikart sa venoval prevádzačskej činnosti a bol vypočúvaný gestapom. Pravdepodobne prezradil sieť prevádzačov, pretože sa nasadený agenti objavili u jeho manželky, cez ktorú sa dostali až k A. Sadloňovej. K. Pikart zahynul pri pochode smrti z koncentračného tábora Flossenbürg do Straubingu. 
  • Alžbeta Sadloňová (1902 - 1944) bola členkou ilegálnej skupiny Vela, prechovávala desiatky osôb. Vo februári 1944 sa dvom nasadeným konfidentom podarilo rozkryť ich činnosť a v lete A. Sadloňovú zatkli. O život prišla v Mauthausene. 
  • 4. apríla 1945 uskutočnil Čúvalov oddiel prepad nemeckej jednotky medzi Myjavou a Krajným. Pritom zahynul banskoštiavnický rodák Štefan Sentínek (1924 - 1945), ktorý sa do partizánskej skupiny dostal niekedy v októbri 1944, keď utiekol z nemeckého transportu. Pochovaný je na dolnom cintoríne.
  • Pavel Sadloň zahynul pri oslobodzovaní Myjavy.
  • Typograf Pavel Sadloň sa dostal do transportu 120 väzňov z Bratislavy do Viedne, kde však vlak pre bombardovanie mesta bol odklonený cez Moravu až do Mauthausenu. V transporte všetci väzni zahynuli.
  • Anton Sýkora (1923 - 1945) z Čúvalovej partizánskej skupiny padol pri oslobodzovaní Myjavy. Pochovaný je na dolnom cintoríne.
  • Ján Vrablica (1913 – 1944) bol žandárom. Po začatí SNP odišiel do radov jeho bojovníkov do Turca. Padol 4. októbra 1944 pri Turčianskych Tepliciach pri krytí ústupu spolubojovníkov. Koncom roka 1944 ho našli v spoločnom hrobe a previezli a pochovali na Myjave. 
  • Samuel Foltín (1917- 1944) padol 25. októbra 1944 pri Banskej Bystrici.
  • Samuel Hradský (1913 - 1945) zahynul na ceste z koncentračného tábora.
  • Milan Kulíšek (1919- 1944) padol ako vojak pri Liptovskom Mikuláši.
  • Rodičia amerického letca Štefana Mizeráka (1919 - 1943) pochádzali z Brestovca. Š. Mizerák padol 18. decembra 1943 v Taliansku. Po skončení vojny boli jeho telesné pozostatky prevezené a slávnostne pochované na Myjave.
  • Štefan Oslej (1922 - 1945) padol ako partizán. Pochovaný je na myjavskom hornom cintoríne.
  • Ján Viskup (1922 - 1944) zo Starej Myjavy (narodený na Brestovci ?) padol ako vojak povstaleckej armády v októbri 1944 pri Brezne.
  • Štefan Adámek (1913) zahynul v koncentračnom tábore.
  • Štefan Bachorík (1909) zahynul v koncentračnom tábore.
  • Martin Kavický (1922 - 1944) padol 7. novembra 1944 na Dukle ako vojak 1. čsl. armádneho zboru.
  • Milan Valášek (1922 - 1945) zahynul pri oslobodzovaní Myjavy. Pochovaný je na myjavskom hornom cintoríne.
  • Ján Viskup (1913 - 1944) z Poriadia padol ako vojak povstaleckej armády 2. októbra 1944 pri Banskej Bystrici.
  • Partizán Samuel Marônek (10. 8. 1923 - 12. 10. 1944) padol po útoku na nemeckú posádku v Starej Turej.
  • Michal Adámek (1913 - 1944) padol 3. 10. 1944 ako partizán a pochovaný je na Jankovom vŕšku.
  • Ján Maliarik (1914 - 1944) padol 17. novembra 1944 pri Banskej Bystrici. Pochovaný je na myjavskom hornom cintoríne.

Ján Gálik: Odboj a oslobodenie Myjavy, 1994

Prvý hasičský spolok, Myjava
Karol Ľudovít Semian (1817 - 1891), Turá Lúka
Výročia evanjelického kostola, Myjava
Pavel Hajnóczy (1826 - 1893), Myjava
Obetiam holokaustu, Myjava
Dušan Jurkovič (1868 - 1947), Turá Lúka
Obetiam 2. svetovej vojny, Turá Lúka
Padlým v 1. svetovej vojne, Myjava
SNR 1848 -  Anna Kolényová, Myjava
Oslobodenie Červenou armádou, Turá Lúka
Padlým červenoarmejcom, Turá Lúka
Pomník padlých, Turá Lúka
Milan Rastislav Štefánik (1880 - 1919), Myjava
Juraj Bašnár (1922 - 1945), Turá Lúka
Štefánikova mohyla - model, Myjava
Oslobodenie Červenou armádou, Myjava
Evanjelickým martýrom - 1672, Turá Lúka
Peter Tvrdý  (1850  - 1935),  Myjava
Milan Mareček (1923 - 1945), Myjava
Michal Šimonovič (1874 - 1919), Myjava
Daniel Krman ml. (1663 - 1740), Myjava
Kamerové systémy