Oslobodenie Červenou armádou, Polianka

V čase prechodu fronty 2. svetovej vojny tvorili Horná a Dolná Polianka súčasť veľkej Myjavy. Cesta z Myjavy na Polianku bola 6. apríla ostreľovaná sovietskymi lietadlami. Dolná Polianka bola dobudnutá 7. apríla 1945 v ranných hodinách bez boja, pretože Nemci sa opevnili až za Hornou Poliankou. V dome Michala Hodúla na Dolnej Polianke si urobil štáb pplk. Ivan Gromov, veliteľ 3. gardového pluku. Koordinovaný postup partizánov z oddielov Čúvalu a Daniela Sadloňa spolu s ČA v smere na Hornú Polianku podporovali mínometná batéria ČA umiestnená na severovýchodnom konci dolnej Polianky. Horná Polianka bola obsadená v poobedňajších hodinách, ale bola dlho pod paľbou nepriateľa, od ktorej sa zapálil časť domov. Pri požiari domov zahynula pani Koláriková a aj ranený sovietsky vojak. Pri bojoch o Polianku malo celkom zahynúť 6 vojakov ČA a dvaja miestni obyvatelia.
Od roku 1955 sa Polianka odčlenila od Myjavy, má preto aj vlastnú tabuľu oslobodenia sovietskou armádou, pretože tie sa umiestňovali v roku 1971.

 

Ján Gálik: Odboj a oslobodenie Myjavy, Myjava 1994, str. 120-123

Peter Brezina: Dni zrodu slobody a mieru, Skalica - Senica 1985, str. 12