Na budove kultúrneho domu je pamätná tabuľa venovaná významným evanjelickým kňazom, ktorí sa v obci narodili. Bola odhalená v roku 1948.
Pavel Jozeffy (1775 – 1848) pôsobil v rokoch 1801 až 1820 medzi slovenskými evanjelikmi na Dolnej zemi. Odtiaľ odchádza na faru do Tisovca a v roku 1823 je zvolený za superintendenta potiského dištriktu. Podporoval i finančne Štúrovcov, ale verný zostal biblickej češtine.
Štefan Leška (1757 – 1818) sa narodil v rodine potomkov pobelohorských exulantov. Po ukončení štúdií v Gemeri a Bratislave nastúpil na pracovné miesta v Čechách. Po kazateľských pôsobeniach v Křižliciach a Krabčiciach odchádza do Prahy. V roku 1794 je tam zvolený superintendentom. V roku 1798 odchádza na pozvanie slovenských evanjelikov na Dolnú zem (Dunaegyháza; Kiskörös).
Ján Pravoslav Leška (1831 – 1909) sa narodil v rodine potomkov pobelohorských exulantov. Bol farárom v Bukovci a Bzinciach pod Javorinou. Spolu s Hurbanom bol odporcom cirkevnej jednoty slovenských evanjelikov a maďarských kalvínov. Od roku 1880 bol seniorom Nitrianskeho seniorátu a od nasledujúceho roku farárom v Brezovej. Z funkcie seniora ho po nátlaku maďarských kruhov odvolali v roku 1897.
Dlhoročným pôsobiskom Pavla Beblavého (1847 – 1910) bola evanjelická fara v Sobotišti. Svoje literárne práce uverejňoval v súdobých slovenských periodikách. Individuálnu pamätnú tabuľu má na sobotišťskej fare.
Ján Beblavý (1898 – 1968) tiež pochádzal z rodiny, ktorej predkovia prišli na Slovensko ako pobelohorskí exulanti. Po krátkom pôsobení na kňazských miestach na Slovensku bol v roku 1927 menovaný profesorom v Litve, odkiaľ sa vrátil v roku 1934, keď sa stal profesorom na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Neskôr viedol fakultu aj ako dekan. Nový režim mu už neumožnil vyučovať a tak dožil ako kňaz na novom pôsobisku v oravskej Jasenovej.
