Oslobodenie Červenou armádou, Sološnica

Pri oslobodzovaní Sološnice zahynulo v jej chotári 25 sovietskych vojakov. Na katolíckom cintoríne ich pochovali 16, v poli 4, v horách 5. Nemeckých vojakov, ktorých padlo takisto 25, pochovali väčšinou na cholerový cintorín (13). Ostatných v poli a v horách. Jedného, o ktorom bola domnienka, že to bol kňaz, pochovali tiež na katolícky cintorín. Priamo v obci boje neprebiehali, zostala tam len skupina nemeckých vojakov, ukrytá v stodole u Štefana Peéra. Pri prestrelke potom zahynuli štyria ruskí a piati nemeckí vojaci.

Uvedené čísla padlých vojakov sú z denníka starostu obce Jozefa Velšmida, prepublikovaného v časopise Srdce - časopis sološnickej farnosti 2/2005, nestránkované. Údaje farskej kroniky (publikované takisto v Srdce – časopis sološnickej farnosti 1/2001, str. 3) poskytujú trochu odlišné čísla: 21 sovietskych vojakov (17 pochovaných na katolíckom cintoríne, ostatní v poli), 19 nemeckých vojakov (13 pochovaných na cholerovom cintoríne, ostatní v poli).

Na Slavín bolo však prevezených 20 tiel sovietskych vojakov, ktorých mená okrem jedného boli v dobe exhumácie neznáme. Boli medzi nimi dvaja dôstojníci, jeden v hodnosti majora (Ján Dubovský: Proti fašizmu, Bratislava 1986, str. 165).

Na budove pošty, bývalého MNV, je pamätná tabuľa venovaná sovietskej armáde za oslobodenie Sološnice 4. apríla 1945. Červená armáda obsadila obec 4. apríla, ale definitívny koniec bojov to ešte nebol, pretože Nemci zakopaní pri železničnej trati na obec neúspešne zaútočili ešte 5. apríla.