Albert Hubek, Július Stríbrnský, Zohor

Na pomník padlých v obci Zohor boli pridané dve individuálne pamätné tabule Vojtecha (Alberta) Hubeka a Júliusa Stríbrnského (Stríbrenského), ktorí zahynuli počas 2. svetovej vojny. Tabule s fotomedailónmi boli na pomník pridané asi nezávisle v rôznych obdobiach.

Vojtech (Albert) Hubek sa narodil v Zohore 14. júla 1922. Dňa 1. októbra 1943 narukoval na základnú vojenskú službu k Pluku útočnej vozby do Turč. Sv. Martina ako obsluha tanku. Časť pluku (333 vojakov s technikou) sa po vyhlásení SNP pripojila k partizánskej brigáde Čapajev so sídlom v Slánskych horách. Päť tankov pluku podporovaných oddielom partizánov sa už 1. septembra 1944 pokúsilo zničiť dva železničné mosty pri Obyšovciach a Kysaku a prerušiť trať do Prešova, ktorý povstalci plánovali obsadiť. Na mieste však boli prekvapení nemeckým obrneným vlakom, ktorý dorazil predošlého dňa. Tanky boli Nemcami zničené.
Osud V. Hubeka bol v Zohore známy už krátko po vojne. Miestny úrad vydal v roku 1947 správu, podľa ktorej Hubek zahynul 1. septembra 1944 v skorých ranných hodinách v Kysaku po ostreľovaní nemeckým obrneným vlakom a v Kysaku je i pochovaný. Hubekovo meno s touto bojovou udalosťou spojil asi prvýkrát J. Pavlásek, pretože v inej odbornej literatúre (Klubert, Uhrin, Pažurová) je doteraz niekoľko mien z posádky tankov neznámych a ani Hubekovo meno tam nie je spomenuté.
Z dvadsať tankistov aspoň deväť, vrátane V. Hubeka, zahynulo, piati boli zajatí, minimálne jeden unikol. Pri bojovej akcii zahynuli celkom 14 tankisti a partizáni. Niektorí z partizánov v bezvýchodiskovej situácii spáchali samovraždu, než by sa nechali zajať. Na cintoríne v Kysaku je pomník, pod ktorým je pochovaných deväť bezmenných povstalcov z tohto boja. Mohli by sme predpokladať, že ďalších, ktorí zahynuli pod železničným mostom v Obišovciach, pochovali v tejto obci.

Použitá literatúra:
Tomáš Klubert: Bojová činnosť nemeckého pancierového vlaku č. 62 na Slovensku, in: Historické rozhľady IV, Trnava 2008, str. 103-117;
Marian Uhrin: Pluk útočnej vozby 1944, Banská Bystrica 2012 str. 81-83; 
Helena Pažurová: Slovenský partizánsky zväzok Čapajev, Banská Bystrica 2014, str. 95-106;
Jozef Pavlásek: Vojtech (Albert) Hubert, in: Zohorský hlas, september-október 2016, str. 9

Július Stríbrnský (Stríbrenský) sa narodil v Zohore 14. decembra 1915. Bol žandárom v Šarišskom Štiavniku. Služobnú miestnosť tam 9. augusta 1944 prepadli partizáni a štyroch žandárov vrátane J. Stríbrnského zajali a odviedli. Existuje svedectvo, podľa ktorého ich ešte nasledujúci deň videli živých v transporte presúvajúcich sa partizánov. Osud žandárov sa objasnil až v povojnových dňoch. Partizáni ich odviedli do sídla štábu partizánskej brigády Čapajev, kde ich 10. augusta odsúdili k trestu smrti zastrelením. Pochovali ich do spoločného hrobu v lese Slánských hôr pri Petrovciach. Partizánska akcia bola odvetou štiavnickým žandárom, ktorí zadržali ukrývajúceho sa raneného partizána Jána Jurkanina (zahynul pri vypočúvaní - mučení?).
Telá žandárov boli z lesa exhumované a 27. septembra 1945 ich na cintoríne v Prešove uložili do spoločného hrobu, kde im ich rodiny dali postaviť spoločný náhrobok.

Použitá literatúra:
Helena Pažurová: Slovenský partizánsky zväzok Čapajev, Banská Bystrica 2014, str. 75-78;
Jozef Pavlásek: Július Stríbrnský, in: Zohorský hlas, september-október 2016, str. 8

 

PADOL V II. SVETOVEJ

VOJNE

ALBERT HUBEK

* 13: VII. 1922 + 1. IX. 1944

 

PADOL V II. SVETOVEJ

VOJNE AKO ŽANDÁR

V STARÝCH HORÁCH

JÚLIUS

STRÍBRNSKÝ

* 14. XII. 1915 + 8. VIII. 1944