Aj keď sa myšlienkou postaviť Ľudovítovi Štúrovi monumentálny pomník zaoberali na modranskej evanjelickej fare už na sklonku existencie Uhorska, výbor pre výstavbu pomníka sa v Modre utvoril až 7. decembra 1935 na čele s Otom Haluzickým, starostom mesta. Rozhodujúcu organizačnú prácu však vykonal až pracovný výbor, ustanovený 30. marca 1936. Viedol ho evanjelický farár Július Dérer, ktorý neskôr prevzal aj úlohu O. Haluzického. Na pomník venoval Krajinský úrad 40 000 korún, okres Modra 30 000, mesto Modra 30 000, zbierkou sa získalo vyše 165 000, z predaja odznakov 42 000. Z toho sa vyplatilo vyše 216 000 za samotný pomník, za ohrádku takmer 11 500 a popri ďalších výdavkoch zostal k dátumu odhalenia pomníka prebytok takmer 46 500, ktorý bol odovzdaný spolu s pamätníkom mestu Modra.
V súťaži na pomník uspel Frico Motoška. Sochy podľa jeho návrhu vytesali v Carrare z tamojšieho mramoru. V Modre boli osadené načas k predpokladanému dátumu odhalenia, k 20. výročiu vzniku ČSR, plánovanému na koniec októbra 1938. Vpravo od dominujúcej Štúrovej postavy bolo súsošie jeho druhov Hurbana, Hodžu a Francisciho a naľavo symbolická dvojica bojovníkov zo slovenského povstania 1848-1849. Pre pohnuté dejinné okolnosti po Mníchovskej dohode sa odhalenie pamätníka ale nekonalo.
Ďalší dátum odhalenia výbor naplánoval na 25. jún 1939. Odhalenie malo byť spojené s otvorením budovy evanjelického sirotinca. Popri už skôr zamýšľanom evanjelickom biskupovi Samuelovi Osuskom mal byť hlavným rečníkom predseda vlády Slovenského štátu Jozef Tiso, ktorého výbor osobne pozval. J. Tiso vyjadril z konfesionálnych dôvodov nesúhlas s otvorením sirotinca v deň odhalenia pamätníka a asi z rovnakých dôvodov mal výhrady aj k rečníkovi S. Osuskému. Výbor potom otvorenie sirotinca síce odvolal, ale odhalenie bolo aj tak zrušené zákazom okresného náčelníka.
Odhalenie pamätníka Ľ. Štúra sa zrealizovalo až po oslobodení 14. októbra 1945 za účasti ministra Zdeňka Nejedlého, povereníka SNR Ladislava Novomeského a evanjelického biskupa S. Osuského.

 

Július Dérer: Zákaz odhaliť Štúrov pomník v Modre, in: Služba národu II., Liptovský Sv. Mikuláš 1947, str. 102-108

Blízke pamätníky

Nathan Söderblom (1866 - 1931), Modra
Padlým v 2. svetovej vojne - evanjelikom, Modra
Neznámy nemecký vojak, Modra
Karol Štúr - mestská radnica, Modra
Obetiam fašizmu, Modra
Oslobodenie, Modra
Rok 1968, Modra
Výročie 1. písomnej zmienky, Modra
Johnovi Lennonovi, Modra
Padlým v 1. svetovej vojne - katolíkom, Modra
Maršál R. J. Malinovskij, Modra
Pomník na Čermákovej lúke, Piesok
Neznámy nemecký vojak, Piesok
Dušan Hrebíček (1956 - 2011), Piesok
Daniel Neumann (1831 - 1909), Kráľová
Dositej Obradović (1739? - 1811), Modra
Samuel Zoch (1882 - 1928), Modra
Prenasledovaným rádovým sestrám, Modra
Lýdia Vadkerti Gavorníková (1932 - 1999), Modra
Michal Pridala (1916  -  1993), Modra
Ivan Branislav Zoch (1843 - 1921), Modra
Viliam Westsik (1883 - 1976), Modra
Samuel Zoch - Dušan Fajnor, Modra
Štúrova lavička, Modra
Ľudovít Štúr - pôvodný náhrobník, Modra
Ľudovít Štúr - pobyt v Modre
Ľudovít Štúr - zranenie, Modra
Ľudovít Štúr - pamätník na cintoríne, Modra
Ľudovít  Štúr - úmrtie, Modra
Karol Štúr - Ľudovít Štúr, Modra
Pomník padlých, Kráľová
Padlým antifašistom pedagogickej školy, Modra
Osobnosti evanjelického gymnázia, Modra
Výročie pedagogickej školy, Modra
Ladislav Novomeský (1904 - 1976), Modra
Ján Smrek (1898 - 1982), Modra
Martin Rázus - evanjelický kaplán, Modra
Július Dérer - evanjelický kňaz, Modra
Jovan Jovanović Zmaj (1833 - 1904), Modra
Jozef Hajnóczy (1750 - 1795), Modra
Ján Farkaš (1923 - 1999), Modra
Ján Bakoš (1890 - 1967), Modra
Fraňo Kráľ (1903 - 1955), Piesok
Jakub Grünwald (1872 - 1944), Kráľová
Výročie kultúrneho domu, Kráľová
Dositej Obradović - učiteľ, Modra
Miloš Uhlárik (1902 - 1971), Modra

Kamerové systémy