Karol Pekník - rodný dom, Pezinok

Major Karol Pekník sa po vzniku Slovenského štátu dostal do vysokých štábnych funkcií ministerstva obrany. Zúčastnil sa vojenských operácií proti Poľsku a Sovietskemu zväzu. V hodnosti plukovníka sa v roku 1944 kontaktoval s protifašistickým odbojom a v čase SNP sa stal členom štábu povstaleckej armády v Banskej Bystrici. Pri ústupe z Donovál bol členom skupiny generálov Viesta a Goliana, ktorá sa v núdzi 2. novembra 1944 v počte niekoľko desiatok ubytovala v Pohronskom Bukovci. Obec sa druhý deň stala objektom razie nemeckých vojakov, pri ktorej zadržali v dome ukrývajúcich sa generálov. Niekoľko hodín skôr tomu predchádzal incident pri inom dome, včasne ráno po krátkej prestrelke bol zajatý Karol Pekník a jeho strážni vojaci. Pekník bol ešte v ten deň zastrelený za dedinou pri pokuse o útek. Po exhumácii boli jeho ostatky prevezené do Pezinka a 21. októbra 1945 uložené na cintoríne. Ku 28. októbru 1946 bol plukovník Karol Pekník povýšený in memoriam na brigádneho generála.
Pamätná tabuľa na lomovej skale pri mestských hradbách venovaná generálovi Karolovi Pekníkovi bola odhalená 11. novembra 2016 pri pietnej spomienke na obete vojen. Je na mieste, kde stával rodný dom vojaka.

 

Július Chovan: Ozbrojení vysokoškoláci v Povstaní, Bratislava 1994, str. 97