Posledné roky života prežil farár na penzii Ján Hollý v podnájme u priateľa Martina Lackoviča na dobrovodskej fare. Hollého pochovali neďaleko ústredného kríža cintorína.
Vďaka básnickému dielu sa Hollý tešil všeobecnej úcte u slovenských katolíkov aj evanjelikov. Už v prvý výročný deň jeho smrti 14. apríla 1850 sa vďaka Jozefovi Viktorinovi na Hollého hrobe na Dobrej Vode zišlo niekoľko priaznivcov, ktorí prejavili snahu zabezpečiť dôstojný náhrobník a pred hrobom zasadili štyri lipky. Nezávisle od Viktorinovej snahy Slovenské noviny 16. apríla a gróf Rudolf Nyáry v Cyrillo-Methode 20. apríla vyzvali k zbierke na Hollého náhrobník.
V roku 1953 sa Viktorinovým úsilím ustanovil výbor pre postavenie pomníka, ktorý prevzal obe zbierky, vrátane úrokov to spolu predstavovalo vyše 550 zlatých. Výbor uzavrel dohodu so sochárom Ladislavom Dunajským o zhotovení kamennej busty s Hollého podobizňou. Podstavce a pylón pre ňu zhotovili domáci dobrovodskí kamenári z miestneho pieskovca.
Celonárodná slávnosť odhalenia pomníka sa konala 11. mája 1945. Po svätej omši pomník posvätil dekan Martin Lackovič. Sprievodné reči predniesli členovia výboru pre postavenie pomníka Jozef Viktorin a Ján Palárik a sprievodný hudobný zbor zahral piesne, ktoré pre túto príležitosť zložili Jozef Emmanuel a Ľudovít Štúr. Ľudovít Štúr je aj autorom veršov na oboch postranných tabuliach pomníka.
Bustu zhotovil sochár Dunajský v Budapešti, odkiaľ sa spolu s mramorovými tabuľami priviezla po železnici. Busta stála 200 zlatých, tabule 25, podstavce 140 a vynaložené prostriedky s ďalšími výdavkami spojenými s logistikou podujatia pri odhalení dosiahli spolu 500 zlatých. Zvyšné peniaze boli uložené v banke ako základina pre udržiavanie pomníka.
Juraj Hodál: Ján Hollý; Jeho život - diela - význam a pamiatka, Trnava 1923
