Woodrow Wilson (1856 - 1924), Zámocká 47

Woodrow Wilson vyrástol v rodine presbyteriánskeho kazateľa, stal sa americkým prezidentom v rokoch 1913 až 1921. Vďaka jeho reformám a celosvetovej angažovanosti sa USA začali presadzovať ako svetová veľmoc. Od roka 1917 pracoval na mierovom ukončení svetovej vojny. Základnými princípmi, ktoré si stanovil, boli mierová spolupráca, právo národov na sebaurčenie a celosvetová organizácia, ktorá by ich presadzovala. Začiatkom roka 1918 ich predniesol v kongrese. V tom čase mal predstavu o celistvom Rakúsko-Uhorsku s výraznou autonómiou jeho národov, malo byť vzorom pre možné povojnové usporiadanie Európy. Wilsonov revolučný program zaujal verejnosť, ktorá túžila po mieri, vlády európskych krajín sa ním však nenadchli a úplne ho odmietlo Nemecko, ktoré sa po Brest-litovskom mieri cítilo silné. V roku 1919 W. Wilson obdržal Nobelovu cenu mieru. Americkí Slováci už v roku 1918 navrhli pomenovať Prešporok Wilsonovým mestom. Názov si osvojilo aj nemecké a maďarské obyvateľstvo mesta, ktoré sa ale snažilo o jeho nezávislosť na Československu.
Autorom výtvarnej časti pamätnej tabule, venovanej W. Wilsonovi v Bratislave na Zámockej ulici na stene Pálffyho paláca, je sochár Miroslav Pribiš (zdroj: www.supissoch.sk). Odhalili ju v decembri 2008. Tabuľu venovala a slávnosť odhalenia pripravila Slovenská atlantická komisia (SAK), ktorá presadzuje ideu euroatlantizmu, pri 15. výročí svojho vzniku.

 

Blízke pamätníky