Svetozar Miletić - obranca Matice slovenskej, Grösslingova 23

Vojvodinský Srb Svetozar Miletić (Светозар Милетић, 1826 - 1901) bol žiakom Ľudovíta Štúra na bratislavskom lýceu v rokoch 1844 - 1846. Tu ho veľmi ovplyvnil Ľudovít Štúr svojou myšlienkou všeslovanskej vzájomnosti. V nasledujúcich dvoch školských rokoch študoval právo v Pešti a Bratislave, v domovine sa zapojil do povstania v rokoch 1848 - 1849, právo neskôr doštudoval vo Viedni. Advokátsku prax si otvoril v Novom Sade, tu sa v dvoch ročných obdobiach stal starostom mesta. Vodca vojvodinských Srbov Miletić bol v 60-tych rokoch ešte zástancom myšlienky dohody s maďarským národom, tú ale po rakúsko-maďarskom vyrovnaní postupne opustil. Keď sa stal poslancom Uhorského snemu, viackrát vystúpil na ochranu práv Slovákov. V roku 1868 v sneme obhajoval ich právo hovoriť rodným jazykom a protestoval tiež proti zatvoreniu Matice slovenskej v roku 1875. V roku 1869 založil Srbskú národnú liberálnu stranu, ktorú viedol až do roku 1883, bol aj predsedom Matice srbskej. Po odsúdení v roku 1878 strávil 3,5 roka vo väzení, následne sa stal opätovne poslancom snemu. V závere života trpel psychickou poruchou, ktoré mu už neumožnila zasahovať do spoločenského diania.
Matica slovenská a Matica slovenská v Juhoslávii za účasti Matice srbskej, počas súbežne konaného slovensko-srbského seminára, odhalili 6. decembra 2005 pamätnú tabuľu Svetozarovi Miletićovi na matičnej budove bývalej Slovenskej Ligy na Grösslingovej ulici. Tabuľa pripomína Miletićove vystúpenia v Uhorskom sneme, keď protestoval proti zatvoreniu Matice slovenskej v roku 1875.

Blízke pamätníky