Rezső Szalatnai (1904 - 1977), Dunajská 13

Rezső Szalatnai sa narodil vo Zvolenskej Slatine v rodine žandára, ktorého do obce prevelili. Matka pochádzala zo Skalice, kde sa rodina presťahovala v roku 1916. V Skalici vyštudoval gymnázium. Rodným menom sa volal pôvodne Rezső Ráchel, pseudonymom Szalatnai (odvodeným od maďarského názvu rodnej obce Nagyszalatna) podpisoval svoju básnickú a literárnu tvorbu. Pseudonym neskôr používal ako svoje hlavné meno. Na skalickom gymnáziu odslúžil dva školské ročníky profesor, neskorší známy maďarský básnik Gyula Juhász. S obdivom k nemu vznikla Szalatnaiova práca 600 dní Gyulu Juhásza v Skalici (vyšlo len v maďarčine). V literatúre sa objavil aj údaj, že Szalatnai bol Juhászovým žiakom. Nebol, v čase profesúry Gyulu Juhásza v Skalici by dovŕšil len siedmy, resp. ôsmy rok veku. Venoval sa literárnovednej práci, sprostredkovával vzájomné poznávanie československej a maďarskej literatúry, spolupracoval s ľavicovo orientovanými maďarskými periodikami. Na Univerzite Komenského získal pedagogické vzdelanie a následne pracoval v Bratislave ako profesor v maďarských školách. Po vojne ho zamestnala univerzitná knižnica, ale postihlo ho ako mnoho Maďarov na Slovensku násilné vysťahovanie, po ktorom sa usadil v Budapešti. Roztrpčenie z tohto aktu sa mu asi podarilo vcelku dobre potlačiť, pretože aj naďalej zostal verný vzájomným vplyvom maďarskej a československej literárnej kultúry. V roku 1964 napísal v maďarčine Dejiny českej literatúry.
V Bratislave na budove gymnázia, kde Rezső Szalatnai vyučoval, mu bola v roku 2004 odhalená pamätná tabuľa s portrétnym reliéfom. Dalo ju zhotoviť Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku a Spoločnosť maďarských spisovateľov na Slovensku. Jej autorom je sochár Gyula Mag.

 

Blízke pamätníky