Raoul Wallenberg (1912 - 1947), Zámocká

Organizácia na záchranu židov v dobe 2. svetovej vojny naverbovala Raoula Wallenberga prostredníctvom veľvyslanectva USA vo Švédsku do svojich služieb. Ako švédsky diplomat pricestoval 9. júla 1944 do Budapešti. Do tej doby bolo z Maďarska deportovaných vyše 400 tisíc židov do nemeckých koncentračných táborov, ale takmer 200 tisíc ich naďalej žilo v Budapešti. Wallenberg pre nich zriadil vyše tridsiatky diplomatických domov, kde ich zamestnával a poskytoval im azyl. Vydával im ochranné osvedčenia vo švédskych farbách, často s falošnými údajmi, ktoré v Maďarsku rešpektovali. Pred deportáciami zachránil tisíce, možno desaťtisíce maďarských židov. V čase dobytia Červenou armádou ich v Budapešti zostalo žiť vyše 100 tisíc. Wallenberg kontaktoval vojakov Červenej armády ešte počas obliehania mesta, v sprievode sovietskych vyjednávačov bol aj naposledy videný 17. januára 1945. Doteraz nie sú jasné dôvody, pre ktoré bol sovietskymi vojakmi zajatý a unesený do Sovietskeho zväzu. Podľa svedectva lekára sprístupneného v roku 1957 a oficiálnejšej správy z roka 2001 zahynul 17. júla 1947 v moskovskej väznici na srdcový infarkt.
Záchranu životov židov počas vojny pripomína pamätník, ktorý Raoulovi Wallenbergovi odhalili v Bratislave na Zámockej ulici v novembri 2004. Dala ho postaviť Spoločnosť kresťanov a Židov. Autorom pamätníka je architekt a výtvarník Klement Trizuljak.

 

Blízke pamätníky