Karol Šmidke (1897 - 1952), Dostojevského rad 1

Rodák z Vítkovíc, pôv. menom Karel Schmidke, žil od skorej mladosti v Bosne, po vzniku ČSR sa presťahoval na Slovensko. V roku 1935 bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia ČSR za komunistickú stranu. V roku 1939 emigroval do Sovietskeho zväzu, v roku 1943 bol vyslaný na Slovensko organizovať protifašistický odboj. Spolu s G. Husákom a L. Novomeským obnovili ilegálne vedenie KS na Slovensku, ktoré pripravilo Vianočnú dohodu so zástupcami občianskeho odboja. K. Šmidke bol v čase SNP menovaný hlavným veliteľom partizánskych oddielov. Po vojne ho zvolili do československého parlamentu. Napriek moravskému pôvodu bol v roku 1950 obvinený z buržoázneho (slovenského) nacionalizmu, odvolali ho z postu predsedu SNR, vylúčili ho z Ústredného výboru KSČ, musel rezignovať na politickú činnosť, poslanecký mandát mu ponechali. Pred ostrejšou verejnou perzekúciou ho asi chránila silná pozícia vo Zväze slovenských partizánov. Ale ... Zomrel 15. decembra 1952 v bratislavskej nemocnici. V poslaneckom vlaku z Prahy do Košíc bol pravdepodobne otrávený vínom. Hneď po príchode do Košíc zahynul čašník z vlaku po zrážke s neznámym autom.
V dome na Dostojevského rade žil Karol Šmidke pri ilegálnom pobyte v Bratislave až do februára 1945. Pri vchode do budovy mu odhalil 26. augusta 1964 pamätnú tabuľu z červeného mramoru 1. tajomník ÚV KSS Alexander Dubček, ktorý predniesol hlavný prejav pri slávnosti. Autorom pamätnej tabule bol sochár Vojtech Remeň.
V bratislavskom Ružinove v dnešnom Parku Andreja Hlinku má K. Šmidke bronzovú sochu v nadživotnej veľkosti. Pamätnú tabuľu mu osadili v roku 1967 na asanovanej budove závodu Tesla na Račianskej ulici.ulici.

 

(ČTK): Pamätná tabuľa Karolovi Šmidkemu, in: Pravda 27. 8. 1964, str. 1;
Igor Schmidt, Martin Krno: Karol Šmidke - Nedocenená osobnosť novodobých slovenských dejín I. - IV., 3. 2. 2018 - 17. 2. 2018, in: noveslovo.sk

Blízke pamätníky