Juraj Rafael Donner (1693 - 1741), Rudnayovo námestie

Prvým významným počinom rakúskeho sochára Juraja Rafaela Donnera (Georg Raphael Donner) bola skupina sôch pre schodisko zámku Mirabell v Salzburgu v roku 1825. V roku 1828 ho oslovil arcibiskup Imrich Eszterházy, aby zhotovil sochársku výzdobu kaplnky sv. Jána Almužníka v Dóme sv. Martina. Po jej dokončení ho arcibiskup zamestnal ako svojho dvorného sochára. Donnerova bratislavská dielňa zrealizovala hlavný oltár v Dóme sv. Martina a neskôr aj postranné oltáre, ktoré boli v regotizačnej dobe odstránené. Z hlavného oltára sa v kostole zachovalo len súsošie sv. Martina, odliate z liatiny olova a cínu. Regotizačný purizmus bol príčinou prečo sa nezachoval aj hlavný oltár kostola v Marianke, ktorý Donnerova dielňa zrealizovala v roku 1836. Vzrastajúce objednávky z Rakúska Donnera primäli v roku 1839 na návrat do Viedne. Po intenzívnej práci v domovine ale čoskoro nemocný zomrel.
Na Rudnayovom námestí osadili v roku 1893 pomník v podobe bronzového poprsia J. R. Donnera na žulovom podstavci. V literatúre sa uvádza G. Schwiantner ako autor diela a Hegedüs, Kulcsár a Caissera ako spoluautori. Kovaná mreža pred pomníkom tvorila pôvodne súčasť zboreného pomníka Márie Terézie. V spodnej časti poprsia je nápis v tvare 1693 G. R. Donner 1893, ktorý naznačuje, že bolo vytvorené k príležitosti dvojstého výročia narodenia sochára. Letopočet 1883 ako dátum odhalenia pomníka, ktorý sa objavuje v niektorých iných zdrojoch, je mylný.

 

A. Z., V. O.: Pomník Georga Rafaela Donnera, in: Pamiatky Bratislavy, Bratislava 1988, str. 75-76