Bratislavský poludník, Nábr. Ludvíka Svobodu

Samuel Mikovíni získal geotetické vzdelanie na nemeckých univerzitách. Matej Bel uverejnil jeho veduty v svojom diele už v roku 1723. Od roka 1725 bol Mikovíni inžinierom Bratislavskej stolice a venoval sa protipovodňovým úpravám na Dunaji a Váhu. Bel pripravoval rozsiahle historicko-geografické dielo o Uhorsku s podporou cisára Karola VI. a požiadal Mikovíniho o zhotovenie máp uhorských stolíc. Vyžiadal si ho aj prostredníctvom samého cisára, ktorý Mikovíniho poveril kartografickou prácou v roku 1731. Mikovíny sa na prácu dôkladne pripravil a jeho mapy prekonali obvyklú úroveň tej doby. Za vzťažný nultý poludník svojich máp určil poludník prechádzajúci severovýchodnou vežou bratislavského hradu. Ako prvú zhotovil pre Belovo dielo mapu Bratislavskej stolice, ktorá vyšla v roku 1735.
12. septembra 2002 odhalili primátor Jozef Moravčík a rektor STU Ľudovít Molnár na dunajskom nábreží pamätník bratislavského nultého poludníka. Pamätník bol zrealizovaný podľa návrhu architektov Jozefa Liščáka a Andreja Baníka. Jeho iniciátormi však boli geodeti Milan Hájek, Ján Melicher a Július Bartaloš, ktorí v roku 1997 zamerali Mikovíniho nultý poludník. Predložili návrh na zhotovenie pamätníka; podľa nápisu na tabuli k výročiu Mikovíniho smrti, jeho zhotovenie sa asi omeškalo. Súčasťou pamätníka je kovová ryska kopírujúca Mikovíniho poludník. Prechádza chodníkom a pamätníkom a smeruje k hradnej veži. V roku 2007 zberači kovov ukradli bronzovú tabuľu a kovové profily na chodníku, ktoré boli nahradené umelými materiálmi.

 

Bratislavský poludník, in: sk.wikipedia.org

Blízke pamätníky