Björnstjerne Björnson (1832 - 1910), Björnsonova 2, 4

Nórsky spisovateľ a publicista Björnstjerne Björnson (Bjørnstjerne Bjørnson) získal v roku 1903 Nobelovu cenu za literatúru. Bol bojovníkom proti nerovnoprávnemu postaveniu Nórska v štátnej únii so Švédskom, jeho báseň Milujeme túto zem sa stala nórskou hymnou, zastával sa práv pracujúcich a žien. Podporoval spoluprácu germánskych národov a upozorňoval na osud utláčaných národov. Zomrel v Paríži počas liečenia, ale pochovali ho v nórskom Osle.
Prvé preklady do slovenčiny z jeho poviedok uverejnil Andrej Trúchly Sitniansky v roku 1875. Po desaťročí sa objavili ďalšie preklady a záujem o jeho tvorbu vzrástol po roku 1907, keď Björnson publikoval v európskych časopisoch viacero článkov na ochranu Slovákov pred maďarizačným útlakom. Björnstjerne Björnson mal informácie o Uhorsku priamo od svojho zaťa, ktorý bol vyslancom vo Viedni, ale aj z korešpondencie českých vlastencov, ktorí ho na ťažké položenie Slovákov upozornili. Odmietol sa zúčastniť mierového kongresu v Mníchove v roku 1907 na protest proti prítomnosti uhorského ministra školstva Apponyiho, ktorého označil za zodpovedného za národnostný útlak menšín. Ešte v tom roku sa protestne vyjadril ku krvavému zásahu žandárov v Černovej.
V Bratislave v roku 1936 po Björnsonovi premenovali na krátky čas Pluhovú ulicu. Od nasledujúceho roka bola po ňom pomenovaná ulica v Starom meste, na ktorej v roku 1946 dala Slovenská liga osadiť viacdielnu pamätnú tabuľu z mramoru s jeho bronzovou podobizňou.

 

Jozef Beňovský: Pocta Björnsonovi na Slovensku, in: Knižnica 3/2011, str. 48-53

Blízke pamätníky