Štefan Marko Daxner (1822 - 1892), Daxnerovo námestie

Advokát Štefan Marko Daxner, Štúrov žiak, bol v Tisovci veliteľom dobrovoľníckej gardy, ktoré v Uhorsku vznikali na ochranu poriadku na prelome rokov 1847-8. Spolu s Jánom Franciscim zvolal stretnutie národovcov na fare v Liptovskom Mikuláši 10. mája 1948, po ktorom sa prezentovali Žiadosti národa slovenského. V októbri bol zatknutý za šírenie Štúrovho proklamačného letáku Bratia Slováci. Odsúdili aj jeho priateľov Michala Bakulínyho a J. Francisciho, veliteľov dobrovoľníckych gárd v Kokave a Hnúšti. Z väzenia v Pešti, odkiaľ ich v januári 1949 vyslobodil príchod cisárskeho vojska, odišli priamo k slovenským povstalcom pri Leopoldove. V zbore povstalcov Daxner a Francisci získali dôstojnícke postavenie, zbor operoval na strednom Slovensku, v novembri bol v Bratislave slávnostne rozpustený. Daxner v roku 1861 inicioval národné zhromaždenie inteligencie v Martine, ktoré prijalo ním vypracované Memorandum národa slovenského. V spomenutom roku bol Daxner menovaný podžupanom Gemerskej stolice. Z pozície úradu sa mu podarilo presadiť otvorenie slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej v roku 1862. V roku 1874 bola škola nariadením panovníka zatvorená. Daxner sa potom neúspešne súdil v prospech zakladateľov o majetok školy, ktorý uhorské úrady vydali Gemerskej stolici. V roku 1885 stál pri založení Tatrabanky ako zástupca Vzájomnej pomocnice z Tisovca. Pochovaný bol na evanjelickom cintoríne v Tisovci, dnes jeho ostatky ležia na Národnom cintoríne v Martine.
Štefan Marko Daxner má osadenú bustu zo zliatiny kovov na mramorovom stĺpe v parku po ňom pomenovaného bratislavského námestia. Autormi výtvarne hyperbolizovaného pamätníka sú sochár Karol Lacko a architekt Virgil Droppa. Odhalili ho 21. júla 1973. V Tisovci má pamätnú tabuľu na rodnom dome a v Rimavskej Sobote pieskovcový pamätník od sochára Andreja Melicherčíka.

 

Július Botto: Životopis Štefana Marka Daxnera, Rimavská Sobota 1922