Ernest Macák (1920 - 2016), Miletičova ul. č. 7

Vištucký rodák Ernest Macák získal vzdelanie v saleziánskych školských ústavoch. Teologické štúdium začal v Turíne, ale pre vojnové udalosti ho dokončil na Slovensku. V roku 1946 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kňaz a súčasne aj ako univerzitný pedagóg. V Šaštíne ho zastihla tzv. barbarská noc v apríli 1950, keď boli rehoľní kňazi internovaní. Po úteku z tábora v Podolínci sa mu chvíľu darilo ukrývať, ale v roku 1952 ho zatkli v Přerove. Dlhodobému týraniu a väzneniu sa vyhol predstieraním duševnej choroby. Po prepustení z liečební mu neumožnili vykonávať kňazskú činnosť. V roku 1968 odchádza do Ríma, kde pôsobil ako vedúci saleziánov v rámci Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda a v roku 1987 sa stáva vedúcim slovenských saleziánov vo švajčiarskom Bazileji. V roku 1990 sa vrátil na Slovensko, aby viedol saleziánsky dom a Gymnázium dona Bosca v Šaštíne. Od roku 1993 bol provinciálom slovenských saleziánov. V pokročilom veku odchádza na odpočinok do Šaštína (od r. 2000). Záver staroby (od r. 2008) dožil u Sestier sv. Kríža v Cerovej, kde aj zomrel. Pochovali ho na cintoríne v Šaštíne.
Pamätnú tabuľu E. Macákovi odhalili kňazi výkonný sekretár KBS Ivan Ružička a salezián Andrej Kňaze 12. januára 2020 po svätej omši na priečelí kostola na Miletičovej ulici. I. Ružička tabuľu následne posvätil.